Vatikán, 12. decembra (RV CZ) - „Európska politická reprezentácia sa stretáva, aby zachránila euro a Európsku úniu. To isté by mali urobiť náboženskí lídri. Preto prichádzam do Ríma. O svojich obavách budem hovoriť s pápežom,“ prezrádza na stránkach najnovšieho vydania L´Osservatore Romano vrchný rabín Veľkej Británie Jonathan Sacks. Židovský predstaviteľ pripúšťa, že náboženské diskusie o finančnej kríze môžu vyzerať absurdne. Pripomína ale zároveň, že hospodárstvo založené na voľnom trhu vyrastá z náboženstva. Objavilo sa totiž v Európe preniknuté židovsko-kresťanskými hodnotami. Rabín Sacks sa odvoláva na bádanie harwardského ekonóma Davida Landesa, ktorý preukázal, že Čína až do 15. storočia predbiehala Európu pokiaľ ide o vedecko-technické výsledky. V Číne sa ale nevyvinul voľný trh ani moderná veda. Rovnako tam nedošlo k priemyselnej revolúcii. Číne totiž chýbala suma hodnôt, ktoré Európe dali judaizmus a kresťanstvo.V úvodníku k vydaniu L´Osservatore Romano (9.-10. 12.) britský rabín pripomína, že ekonomika voľného trhu je v zhode s hodnotami hebrejskej Biblie. „Materiálny blahobyt je pre nás Božím požehnaním. Bieda utláča telo i ducha. Boj proti nej je preto svätou povinnosťou a práca je šľachetným povolaním,“ píše rabín Sacks.
Najvyšší predstaviteľ judaizmu vo Veľkej Británii pripomína, že prvé finančné štruktúry súčasného kapitalizmu sa rozvinuli v 15. storočí v kresťanských mestách: vo Florencii, Pise, Janove a v Benátkach. Max Weber spájal s duchom kapitalizmu protestantskú etiku. Michael Novak katolícku. A Židia? „Hoci predstavujú sotva 0,2 percenta obyvateľov sveta, 30% laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu sú práve Židia,“ podotýka rabín Sacks. Svoj stĺpček o židovsko-kresťanských koreňoch kapitalizmu uzatvára britský rabín horkým konštatovaním, že voľný trh narušil hodnoty, z ktorých sám vyrástol. Spôsobila to „hlboká neetická“ konzumná kultúra, život na kredit a komplikované finančné mechanizmy, ktorým už nerozumejú ani sami politici a bankári. K aktuálnemu stavu vecí sa hodí biblická metafora zlatého teľaťa, dodáva rabín. Zlato prestáva byť prostriedkom výmeny a stáva sa predmetom kultu. V židovstve je protilátkou na tieto tendencie sabat. Deň, kedy sa nepracuje ani neobchoduje. Je to čas určený výlučne pre hodnotné veci, ktoré ale nie sú na predaj, ako rodina, spoločenstvo, vďakyvzdanie Bohu. „Nie je náhodou, že vo Veľkej Británii liberalizácia nedele a finančných trhov nastúpila v rovnakej chvíli - končí rabín Sacks. Prišiel čas, aby sme objavili židovsko-kresťanskú etiku dôstojnosti človeka. Ľudstvo nebolo stvorené, aby slúžilo trhom. Naopak, trhy boli stvorené preto, aby slúžili ľudstvu,“ zdôrazňuje vrchný rabín Veľkej Británie a Commonwealthu v poslednom vydaní denníka L´Osservatore Romano.
