Berlín, 1. decembra (RV CZ) - Nemecká biskupská konferencia sa zaoberá poslednými vecami človeka vo svojom novom desaťstránkovom dokumente nazvanom „Nech Pán na tebe dokončí, čo v krste začal“ (vydaný 25.11. 2011). Kultúrou pochovávania vyjadruje každá spoločnosť svoju ľudskosť a tiež svoj postoj k živým, upozorňujú nemeckí biskupi. Navzdory výrazným zmenám pri sprevádzaní zomrelých ešte pretrváva spoločenský konsenzus, vďaka ktorému komunita nenakladá so zomrelým ako s odpadom, ale mu priznáva dôstojné pochovanie. Rovnaké meradlá by sa však mali vzťahovať aj na pohrebné miesta, kde je možné uctiť si pamiatku zomrelých. Katolícka cirkev vo svojich pohrebných obradoch odovzdáva tradíciu, ktorá obhajuje dôstojnosť a hodnotu každého človeka a slúžiacu ako zomrelému, tak pozostalým, píše sa v brožúrke. Ľudské telo je aj po svojej fyzickej smrti symbolom dôstojnosti, ktorú človeku udeľuje Boh. Katolícka náuka preto dôrazne odporúča pochovávanie do zeme, v ktorom vidí paralelu s pochovávaním Ježišovho tela. Nielen nemecká cirkev je však v posledných desaťročiach konfrontovaná s nárastom tzv. anonymných pohrebov, bez náboženských obradov, účasti smútiacej obce, bez určenia miesta a času pochovania. Z dlhodobej perspektívy sa však prejavuje, že pokiaľ pozostalí nepoznajú konkrétne miesto posledného odpočinku, horšie sa vyrovnávajú so zármutkom. Dokazujú to napr. spontánne snahy o vytvorenie pomníkov po leteckých či vojnových nešťastiach. Nemeckí biskupi preto odporúčajú, aby anonymné spoločné hroby na trávnatej ploche boli aspoň označené menovitými zoznamami pochovaných. Pohreb spálením Katolícka cirkev nezakazuje, „pokiaľ nebol zvolený z dôvodov odporujúcich kresťanskej náuke“ (Kán 1176, § 3, CIC / 1983), ale naliehavo vyzýva k vykonaniu pohrebných obradov pred kremáciou a k uloženiu urny do zeme.
Cirkev odporúča pochovávanie v blízkosti ľudských obydlí. Pastoračnou alternatívou k pohrebnej praxi na obecných cintorínoch, niekedy obmedzené administratívnymi a ekonomickými predpismi, sa tak môžu stať pohrebné liturgie na kostolných cintorínoch. Túto možnosť, ako zamedziť účelovému nakladaniu so smrťou, je potrebné úmyselne využívať, čítame v dokumente. Nemeckí biskupi ďalej vyzývajú k renesancii cirkevných pohrebných a modlitebných bratstiev, ktoré znovu nadobúdajú zmysel pri rastúcej osamelosti dnešných ľudí. Farské spoločenstvo by sa malo vedome zúčastniť pohrebu svojich zomrelých členov a naďalej ich spomínať v modlitbe.
Pastieri nemeckej cirkvi so znepokojením konštatujú vzrastajúce rozptyľovanie ostatkov zomrelých v prírode, hraničiace s panteizmom a prírodným náboženstvom. Miesto posledného odpočinku nie je identifikovateľné a je často veľmi vzdialené od bežného životného priestoru. Mŕtvi sú tak nielen vytisnutí z okruhu živých, ale aj z ich vedomia, uzaviera dokument Nemeckej biskupskej konferencie.
