Rím, 7. novembra (RV CZ) – Niekoľko dní od zverejnenia nóty Pápežskej rady Iustitia et Pax publikuje vo vydaní denníka L´Osservatore Romano prof. Ettore Gotti Tedeschi, predseda Inštitútu pre náboženské diela (IOR), svoj recept na terajšiu hospodársku krízu. Vatikánsky bankár bez toho, aby citoval pápežský dokument, upozorňuje na pretrvajúcu chybnú interpretáciu a vážne podceňovanie stavu súčasnej ekonomiky. Skutočný pôvod krízy nehľadá vo finančných mechanizmoch, ale v demografii – pád pôrodnosti zapríčinilo vyššie zdanenie hrubého domáceho produktu, aby boli pokryté náklady súvisiace so starnutím populácie. Rozhodnutia, ktoré mali tento fenomén kompenzovať, spočívali v delokalizácii produkcie a spotreby na dlh. A práve účinky týchto stratégii boli podcenené, myslí si prof. Gotti Tedeschi. Zadlženie nekontrolovane narastalo, bez toho, aby ktokoľvek rozoznal naliehavosť zásahu a kritéria, vedúceho k zníženiu dlhu. Vo vzniknutej situácii zostáva iba niekoľko možností riešenia, ako znížiť verejné, bankové, podnikové i rodinné zadĺženie a dosiahnuť jeho predkrízovú úroveň, ktorá bola zhruba o 40 % nižšia, poznamenáva vatikánsky bankár.
Zatiaľ čo pápežský dokument vyzýva k zriadeniu svetovej politickej autority (v súlade so 67. článkom encykliky Caritas in veritate) a k zdaneniu finančných transakcií, vykresľuje Gotti Tedeschi iné možné scenáre. Prvým predstaviteľným, ale neodporúčaným riešením, by bolo čiastočné zmazanie dlhu na základe predchádzajúcej dohody, podľa ktorej by bolo veriteľom vyplatených 60 % pohľadávok. Ďalšou (neperspektívnou) hypotézou by mohlo byť vymyslenie nejakej novej "bubliny", ktorá by kompenzovala dlh nárastom hodnoty hnuteľností a nehnuteľností. K posúdeniu sa ponúka zdanenie rodinného bohatstva, čím by však bol obetovaný nevyhnutný zdroj rozvoja a zároveň by nastala nespravodlivosť. Vatikánsky bankár nepovažuje za výhodné ani protekcionistické zásahy na podporu nekonkurečných podnikov a znehodnotenia jednotnej meny.
Nóta pápežskej rady cituje ako príčinu terajšej krízy inflačnú špirálu, do ktorej bol hodený ekonomický systém v posledných desiatich rokoch (č.1). Gotti Tedeschi vo svojom príspevku, nazvanom „Pred novými perspektívami deflácie“, uvádza, že dnešným zásadným problémom je opačný mechanizmus deflácie. „Inflácia nenastane, ak je ekonomický rast nulový, platy nerastú, hrozí nezamestnanosť a dokonca sa znižujú ceny surovín“, píše predseda Inštitútu pre náboženské diela. Trhy dávajú prednosť likvidite, uvádza Gotti Tedeschi, pretože pri deflačnom režime rastie hodnota meny, zatiaľ čo počas inflácie sa znižuje. „Umožniť rozvoj dnešnej ekonomiky, bez toho, aby sa zvýšil verejný dlh, znamená uviesť do súvislosti úrokové sadzby s hrubým domácim produktom. V krajinách s verejným dlhom vyšším než 100 % hrubého domáceho produktu je zrejmé, že k dosiahnutiu jednopercentného rastu bez navýšenia dlhu budú potrebné úroky nižšie než 1%, čím bude sporenie penalizované“, navrhuje taliansky ekonóm.
„Riešenie majú v rukách vlády a centrálne banky, ktoré musia vypracovať stratégiu tvorby nových priemyselných štruktúr (reindustrializácia), posilnenie úverových inštitútov a podpory zamestnanosti. Bude to vyžadovať čas a úsporné obdobie, počas ktorého sa opätovne vybudujú základy hospodárskeho rastu. Ale predovšetkým musia vlády znovu dodať dôveru občanom a trhu formou vedenia, primeraného dobe. Okrem odborných záruk by mali preukázať svoje vzorové vodcovské schopnosti a stať sa tak nástrojom smerujúcim k cieľu, ktorým je všeobecné dobro“, končí prof. Ettore Gotti Tedeschi svoj stĺpček na prvej strane vatikánskeho denníka.
