Bratislava, 31. októbra (TK KBS) – Gréckokatolícka cirkev si dnes (31. októbra) pripomína sviatok blaženého biskupa mučeníka Teodora (Romžu). O jeho živote hovorí aj najnovšia publikácia Blažený Teodor Romža Život a smrť biskupa – mučeníka, ktorú v týchto dňoch vydal Spolok sv. Cyrila a Metoda (vo vydavateľstve Byzant). Slovenský životopis vyšiel práve v jubilejnom roku, kedy si pripomíname desať rokov od jeho blahorečenia, 75 rokov od jeho kňazskej vysviacky a sto rokov od jeho narodenia. Doteraz knižne vyšli len skoršie vydania v ukrajinskom, talianskom, anglickom a maďarskom jazyku. Autorom novinky je gréckokatolícky kňaz Mukačevskej eparchie a výtvarný umelec o. László Puskás. Opisuje život a záhadné okolnosti smrti novodobého mučeníka za vieru podľa pol storočia utajovaných dokumentov. Kniha dostupná aj pre širokú verejnosť je svedectvom o bezvýhradnej vernosti Bohu a Apoštolskej stolici novodobého martýra Teodora Romžu, gréckokatolíckeho biskupa Mukačevskej eparchie počas najkrutejšieho totalitného prenasledovania Cirkvi odohrávajúceho sa aj na území bývalého Česko-Slovenska. Mučeník 20. storočia za jednotu Cirkvi, 36 ročný, vtedy najmladší biskup v Katolíckej cirkvi, napriek tomu dokázal ukázať cestu mnohým ťažko skúšaným kňazom a veriacim. Biskup Teodor sa stal symbolom odporu proti ateistickému a neľudskému komunistickému režimu sovietskeho typu. Svätý Otec bl. Ján Pavol II. ocenil jeho príkladnú a neochvejnú vernosť Kristovej všeobecnej apoštolskej cirkvi a 27. júna 2001 v Ľvove ho vyhlásil za blahoslaveného.
"Teodor ako biskup slúžil iba tri roky a jeden mesiac, ale aj za taký krátky časový úsek sa prejavil ako dobrý pastier, múdry učiteľ a obranca práv svojich veriacich. Mučenícku smrť prijal dobrovoľne. Mohol si vybrať cestu zrady, veď mu neustále ponúkali kariéru “iba za cenu jedného podpisu”: aby sa zriekol jednoty so Svätým Otcom a prešiel na moskovské pravoslávie. Bolo mu tiež povedané: “Ak nepodpíšete, zabijú vás!” Blahoslavený Teodor ešte ako kňaz v jednom svojom liste napísal: “Umrieť za Krista, to znamená večne žiť.” Tieto slová sa na ňom vyplnili. Hoci sa mocenské orgány snažili zmazať každú spomienku na nepokoreného biskupa, nepodarilo sa im to. O ňom hovorili veriaci prenasledovanej, ale neumlčanej Cirkvi. Fotografie zavraždeného biskupa ležiaceho v rakve sa rýchlo rozšírili v rodinách, kde ich s úctou prechovávali. Pohľad na ne dával iste aj príležitosť hovoriť s láskou o pastierovi, ktorý položil život za svoje ovce,“ povedal o ňom v úvodnom prívete jeho nástupca na biskupskom stolci Mukačevskej eparchie Mons. Milan Šášik CM.
„Ako druhý nástupca blahoslaveného Teodora na katedre mukačevských biskupov s radosťou dosvedčujem, že úcta k blahoslavenému biskupovi sa stále viac prehlbuje, najmä po prenesení jeho relikvií do Katedrály Povýšenia sv. Kríža v Užhorode 28. júna 2003. Tam prichádza denne, ale zvlášť v nedeľu veľmi veľa ľudí, ktorí sa modlia pri jeho úctyhodných pozostatkoch. Naša mládež na letných táboroch už zložila niekoľko piesní, ktoré s obľubou spieva. Veľkej horlivosti som bol svedkom aj na tohoročnej, už piatej pešej púte do rodiska blaženého, kde stovky mladých ľudí spievali naspamäť piesne o bl. Teodorovi. Som veľmi rád, že aj kresťania na Slovensku teraz budú mať možnosť poznať život tohto muža viery, ktorý sa tak veľa modlil za jednotu kresťanov a napokon podstúpil mučenícku smrť z lásky ku Kristovi a svätej Cirkvi, odpúšťajúc svojim vrahom,“ dodal.
TK KBS informoval Vladimír Teodor Miroššay
