Nižný Hrabovec, 30. októbra (TK KBS) – V Nižnom Hrabovci si v nedeľu 29. októbra pripomenuli sté výročie od narodenia miestneho rodáka Jána Ivana Mastiliaka, gréckokatolíckeho vyznávača z rehole redemptoristov. Slávnosť začala privítaním pred miestnou cerkvou, v ktorej postavili nový ikonostas, ktorý zatiaľ nie je úplný. Po privítaní starostkou Marcelou Pčolinskou nasledovala archijerejská liturgia, ktorú celebroval prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak. Košický eparcha Mons. Milan Chautur priblížil čnosti a svätosť svojho spolubrata redemptoristu Jána Mastiliaka, ktorý stál pri zrode jeho kňazského povolania. Po procesii v centre obce rodákovi odhalili pamätník a priľahlé centrálne námestie pomenovali po Dr. J. Mastiliakovi. Pamätník zhotovil umelec Ján Lukács z Moldavy nad Bodvou. Liturgiu a posviacku pamätníka spevmi skrášlili gréckokatolícki bohoslovci z prešovského seminára a miestny gréckokatolícky mládežnícky zbor.Na slávnosti nechýbal prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak, košický eparcha Mons. Milan Chautur, emeritný gréckokatolícky biskup Eugen Kočiš, emeritný košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč, protoigumen michalovskej viceprovincie redemptoristov Jaroslav Štelbaský CSsR, provinciál pražskej provincie redemptoristov Josef Michalčík CSsR a viceprovinciál bratislavskej viceprovincie redemptoristov Václav Hyppius CSsR. Zúčastnili sa jej aj gréckokatolícki kňazi, napríklad vranovský protopresbyter Michal Zorvan či miestny farár Igor Zimovčák, rímskokatolícki kňazi – napríklad kanonik a vranovský dekan Tibor Závacký, michalovský dekan Pavel Kaminský, miestny farár Juraj Kormoš a všetci miestni rodáci - kňazi obidvoch obradov. Medzi prítomnými bola i evanjelická farárka a. v. Mária Juhásová z Kladzian. Na slávnosť prišli predstavitelia štátnej správy – medzi nimi minister dopravy Ján Figeľ, poslankyňa Anna Sabolová – a samospráv z priľahlej časti vranovského okresu a asi tisíc veriacich a hostí.
Po úvodnej slávnosti sa konal odborný seminár v miestnom rímskokatolíckom kostole. Moderoval ho cirkevný historik Peter Zubko. Prenasledovanie Katolíckej cirkvi počas totality, život a čnosti Jána Mastiliaka, činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v ilegalite a súcosť pre mnohých neznámej Mastiliakovej osobnosti povýšiť ju na oltár spolu s ním priblížili i ďalší cirkevní historici - Atanáz Mandzák CSsR, Peter Borza a bývalý poslanec Národnej rady SR František Mikloško. Zhromaždenie listami pozdravili biskupi Ján Hirka a Stanislav Stolárik, osobne Ján Figeľ, ktorý vysoko vyzdvihol odkrývanie takých vysoko morálnych a povzbudzujúcich osobností nášho národa, ako bol Ján Mastiliak.
Svoje spomienky na otca Ivana porozprávali vladyka Ján Babjak, jeho žijúci príbuzní Anna a Tobiáš Polák, starší i mladší rehoľníci obidvoch obradov: Ján Janok CSsR, Michal Zamkovský CSsR, Františka Čačková OSF, Marcel Kovaľ CSsR, Petra Sičáková SNPM, Beáta Cecília Brajerová SDR. Všetky svedectvá sa zhodli v tom, že o. Ján žil svätým spôsobom života, bol obdivuhodný hneď vo viacerých čnostiach, napr. poslušnosti, vernosti, zásadovosti, skromnosti, pokore, pohotovosti okamžite pomôcť, bol to muž modlitby a veľkej viery, pritom bol nesmierne vzdelaný, mal ducha dobrej rady, bol vyhľadávaným spovedníkom, mal ducha predvídavosti. Protoihumen Jaroslav Štelbaský CSsR informoval o tom, čo v dohľadnej dobe sa začne beatifikačný proces s Jánom Mastiliakom na diecéznej úrovni. Súčasne sa konala príležitostná výstava so zachovanými osobnými vecami Jána Mastiliaka, boli vydané príležitostné obrázky a bola vyrazená pamätná medaila.
Ján Mastiliak bol prvým gréckokatolíckym redemptoristom slovenského pôvodu. Študoval v Čechách a v Ríme. Po získaní doktorátu sa vrátil domov v čase prechodu frontu. Vďaka znalosti jazykov pomáhal sovietskym vojakom tlmočiť. To sa po nástupe komunistickej vlády stalo dôvodom na zaradenie medzi desiatich „najnebezpečnejších“ rehoľníkov, proti ktorým sa konal tzv. monsterproces v roku 1950. Dovtedy neznámy redemprotista bol obvinený z velezrady a špionáže v prospech Vatikánu a západných mocností. Pôvodne navrhnutý trest smrti bol zmiernený na doživotie, z ktorých si napokon odsedel 15 rokov. Sám o väzení nechcel rozprávať, ale pod poslušnosťou napísal knižku Za hrsť spomienok, v ktorých sa na väzniteľov pozeral ako na tých, „ktorí si len konali svoju prácu.“ Po amnestovaní pracoval a žil v Prešove. V roku 1968 stál pri obnovení Gréckokatolíckej cirkvi. Pre nebo sa narodil 18. septembra 1989, dva mesiace pred pádom totality, ktorá ho obrala o slobodu, o rehoľu, o kariéru a takmer pripravila o život.
TK KBS informoval Peter Zubko
