Vatikán, 24. októbra (RV) - Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj dnes zverejnila nótu o reforme medzinárodného finančného a menového systému. Dokument prezentoval jej predseda, kardinál Peter Turkson, jej sekretár Mons. Mario Toso a docent politickej ekonómie na Univerzite Tor Vergata v Ríme, prof. Leonardo Bacchetti. Nóta nanovo systematicky prechádza štádiami finančnej a ekonomickej krízy. Navrhuje niektoré usmernenia pre reformu, ktoré by mohli byť východiskovými bodmi pre Organizáciu spojených národov a pre jej špecializované agentúry. Výsledkom týchto reforiem by mala byť väčšia schopnosť osvojenia si politiky a záväzných rozhodnutí smerom k realizácii všeobecného dobra na miestnej, regionálnej a svetovej úrovni.
Za najnaliehavejšiu oblasť politiky bola označená politika týkajúca sa sociálnej spravodlivosti: finančná a menová politika, ktorá nepoškodzuje slabšie krajiny; politika zameraná na realizáciu voľného a stabilného trhu a politika zameraná na spravodlivé rozdeľovanie svetového bohatstva aj prostredníctvom doteraz ešte neznámych foriem globálnej daňovej solidarity.
Vzhľadom k nastávajúcemu summitu G20 chce byť reflexia Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj akýmsi príspevkom pre zodpovedných a pre všetkých ľudí dobrej vôle a gestom zodpovednosti voči súčasnej generácii. Najmä však voči tej generácii, ktorá príde, aby nikdy nestratila nádej na lepšiu budúcnosť a vieru v dôstojnosť a dobro človeka.
Dokument podčiarkuje, že „je v hre všeobecné dobro ľudstva a jeho samotná budúcnosť“: viac ako miliarda ľudí žije z menej ako jedného dolára na deň, „enormne vzrástla nerovnosť vo svete“, čo vytvára „napätia a hromadné migračné pohyby“. Analýza príčin krízy v tomto dokumente uvádza „hospodársky liberalizmus bez pravidiel a bez kontroly“. Nebezpečenstvá liberalizmu boli prorocky predpovedané pápežom Pavlom VI. v encyklike Populorum progressio v roku 1967; a „po neúspechu marxistického kolektivizmu“ Ján Pavol II. varoval pred rizikom „modloslužby trhu, ktorý ignoruje existenciu tovaru, ktorý svojím charakterom nie je a nemôže byť tovarom“.
Kríza – ako uvádza nóta – je spôsobená aj inými ideológiami, ktoré majú „ničivý vplyv“: utilitarizmus a individualizmus, podľa ktorých „osobný zisk vedie k dobru spoločenstva“. Ale to nie je vždy tak. V skutočnosti napriek pokroku svetovej ekonomiky„nevzrástlo rovnovážne rozdeľovanie bohatstva“, ba „v mnohých prípadoch sa zhoršilo“. Preto si situácia nevyhnutne vyžaduje solidaritu.
Text ďalej cituje Benedikta XVI. a konštatuje, že koreň krízy „nie je len ekonomickej a finančnej povahy, ale predovšetkým morálnej povahy“. Ekonómia „potrebuje pre svoje správne fungovanie etiku“. Je nevyhnutné preklenúť priepasť medzi etickou formáciou a technickou pripravenosťou. Z tohto hľadiska je možné uvažovať o „opatreniach pre zdanenie finančných transakcií prostredníctvom spravodlivej sadzby“, aj pre „prispievanie k zriadeniu svetovej rezervy na podporu ekonomiky krajín postihnutých krízou, ako aj obnovu ich menového a finančného systému“.
Nóta naznačuje reformu medzinárodného menového systému prostredníctvom vytvorenia nejakej formy globálnej menovej regulácie. Z načrtnutého pozadia vychádza perspektíva organizmu, ktorý by vykonával funkciu akejsi„svetovej centrálnej banky”. Už pápež Roncalli v Pacem in terris z roku 1963, poukazujúc na to, že „svet ide smerom k stále väčšiemu zjednoteniu... predpovedal, že jedného dňa vznikne celosvetový verejný orgán”.
Zaangažovať sa do tohto procesu zmeny je „misiou súčasne sociálnou i duchovnou“. Je to „prechod od ducha Babylonskej veže, kde vládne rozdelenie alebo jednotná fasáda, k duchu Turíc, ktorým je Boží plán pre ľudstvo, menovite jednota v rozmanitosti. Len duch harmónie, ktorý prekonáva rozdelenia a konflikty, umožní ľudstvu byť autenticky jedinou rodinou, až po utvorenie nového sveta s celosvetovou verejnou autoritou v službe spoločnému dobru“.
