Pastiersky list pre Nitriansku diecézu pri príležitosti 60. výročia biskupskej konsekrácie kardinála Jána Chryzostoma Korca, ktoré oslávi 24. augusta. (Čítaný pri bohoslužbách v nedeľu 21. augusta 2011):Pri šesťdesiatom výročí biskupskej vysviacky emeritného nitrianskeho biskupa J. Em. Jána Chryzostoma kardinála Korca je potrebné sa zastaviť, lebo ide o výnimočné a vzácne jubileum. Nie je to ani akt duchovnej zdvorilosti, ale skôr povinnosť pripomínať si duchovné a mravné hodnoty, ktoré svojím životom a pôsobením prezentuje nielen v našej Cirkvi ale aj v našej vlasti.
Pastoračná a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je odrazom takmer päťdesiatročného dramatického diania v Cirkvi na Slovensku v minulom storočí. Počas komunistického útlaku, keď všetky úsilia štátnej politiky obmedziť činnosť Cirkvi smerovali k jej zámernej likvidácii, prijal dňa 24. augusta 1951, ako 27-ročný, tajne z rúk biskupa Pavla Hnilicu biskupskú vysviacku. Bolo to len rok po jeho kňazskej vysviacke. Najskôr ako tajný biskup pôsobil utiahnuto, v civilnom zamestnaní robotníka, avšak s tichým súhlasom Svätej stolice sa postupne stáva vedúcou osobnosťou umlčanej Cirkvi a svoje sily, um a vedomosti sústreďoval na udržanie viery v Boha, vernosti k Petrovmu stolcu a ku Katolíckej cirkvi na Slovensku.
Popri rozsiahlej spisovateľskej činnosti veľa času venoval mladým ľuďom a rodinám, angažujúcim sa veriacim intelektuálom, kňazom, rehoľníkom a seminaristom. Vysvätil vyše 120 kňazov. Programovo písal a vydával náboženskú literatúru v edícii „Knižnica viery“.
Keďže na túto činnosť nemal „štátny súhlas“, za svoju obetavú činnosť pre dobro Cirkvi a národa bol 11. marca 1960 zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca na 12 rokov väzenia. Túto časť života prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života.
8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal opäť súhlas zo strany štátu k pastorácii. Preto pokračoval na poste robotníka. Naposledy ako 57-ročný pracoval ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalke.
Aj v tejto situácii, ako predtým, neostal nečinný, pokračoval vo svojej neúnavnej činnosti kňaza - biskupa, spisovateľa a človeka, u ktorého nachádzajú mnohí otvorené dvere a srdce. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnila každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach (vyše 80 ich vyšlo neskôr tlačou – samizdatom i v zahraničí) sa javí ako teológ, filozof, kultúrny a cirkevný historik, etik a sociológ, ale predovšetkým ohlasovateľ evanjelia. Dnes vychádzajú jeho diela v rôznych svetových jazykoch.
Aj po čase oceňujeme jeho nebojácny zápas o náboženskú a ľudskú slobodu jednotlivca, o historickú pravdu a kresťanské životné hodnoty. Medzi jeho životom a dielom panuje vnútorná jednota.
Po zmene spoločenských pomerov 6. februára 1990 ho pápež Ján Pavol II. menoval za nitrianskeho diecézneho biskupa. V čase, keď podľa ľudských kritérií mal právo na „zaslúžený odpočinok“, z poverenia najvyššieho pastiera zasadol „biskup v montérkach“ na najstarší biskupský stolec strednej a východnej Európy (založený r. 880) na prestol sv. Metoda. Veriaci aj samotní kňazi Nitrianskej diecézy s veľkou radosťou a potešením prijali túto správu, lebo na nitriansky biskupský stolec neprichádzala neznáma osoba, ale človek, ktorý bol dobre známy: európsky rozhľadený a v srdciach veriacich žiariaci vzor vernosti a oddanosti svojho kňazského a biskupského poslania.
Ako nitriansky biskup hneď po uvedení do apoštolskej služby sa oduševnene venoval obnove morálneho a náboženského ducha jemu zvereného Božieho ľudu. V tejto duchovnej obnove pokračoval veľkorysým projektom zriadenia diecézneho kňazského seminára. Počet seminaristov po prvýkrát v histórii diecézy postupne dosiahol 150. V období jeho spravovania diecézy v r. 1990-2005 vysvätil vyše 200 kňazov, postavilo sa viac ako 80 kostolov a väčších kaplniek, 20 farských budov, 8 duchovných stredísk a mnohé generálne opravy sakrálnych objektov.
V r. 1991 bol menovaný za kardinála svätej rímskej Cirkvi, ako prejav ocenenia jeho svedectva živej viery. Veľmi výstižne to charakterizoval pápež Ján Pavol II. pri stretnutí s mládežou Slovenska 30. júna 1995 v Nitre: „Kardinál Korec, toto meno veľa hovorí. Veľa hovorí vám na Slovensku, v Čechách i na Morave, v Európe, v celej Cirkvi i na celom svete. Chcem dnes poďakovať Pánu Bohu, za svedectvo, veľké svedectvo viery, ktoré nám všetkým dal Ján Chryzostom Korec, prenasledovaný za svoju vieru, väznený. Všetko to opísal vo svojich pamätiach. Chceme sa zato dnes Pánu Bohu poďakovať. Vy, mladí, ďakujte Pánu Bohu za to svedectvo, lebo vďaka nemu ste tu dnes, s veľkou odvahou vyznávajúc svoju vieru...“
Teraz, v tôni nitrianskej katedrály, s oslabeným zdravím, v byte s tým istým skromným zariadením aké mal ako biskup - robotník v Bratislave, sa usiluje plniť Božiu vôľu tak, ako ju konal celý požehnaný život. Je niečo v živote vznešenejšie?
Celá jeho ľudská, kňazská, strastiplná, pracovitá, heroická životná dráha je svedectvom o tom, čím môže byť človek vo svojej slobodnej a zodpovednej voľbe aj v časoch neslobody a neľudského poníženia. Toto svedectvo - martyrológium - našich čias nemožno zamlčať. Je to svedectvo o Kristovi žijúcom vo svojej Cirkvi aj na Slovensku, v osobe J. Em. Jána Chryzostoma kardinála Korca, čo nás dnes vedie k prejavom úprimného obdivu, vďaky i ochoty plniť Božiu vôľu. Pretože sa nám patrí chváliť slávnych mužov, našich otcov...
Kiež by jeho živé svedectvo viery prinieslo bohaté ovocie v živote našej diecézy a celého Slovenska!
Mons. Marián Chovanec Mons. Viliam Judák
pomocný biskup a generálny vikár nitriansky biskup
