Vatikán/Španielsko (18. august, RV) – Ako zvyčajne pri začiatku apoštolskej cesty, i dnes počas letu do Madridu pápež Benedikt XVI. poskytol odpovede na otázky, ktoré mu kládol P. Federico Lombardi SJ, hovorca Svätej stolice. Spolu s ním sa v lietadle nachádzalo 56 žurnalistov rôznych národností a v Madride čakalo na jeho prílet ďalších takmer 5 tisíc žurnalistov.P. Lombardi: Svätý Otče, chystáme sa 26. svetové dni mládeže, na ich 12. slávenie s veľkou medzinárodnou účasťou. Ján Pavol II., ktorý bol ich zakladateľom, je teraz blahoslavený a je oficiálnym nebeským patrónom tohtoročných SDM v Madride. Na začiatku vášho pontifikátu si mnohí kládli otázky, či budete pokračovať v línii svojho predchodcu. Toto sú už tretie SDM po Kolíne nad Rýnom a Sydney. Ako vnímate význam týchto udalostí v pastoračnej stratégii univerzálnej Cirkvi tretieho tisícročia?
Svätý Otec: Drahí priatelia! Som rád, že cestujem s vami do Španielska na túto veľkú udalosť. Po dvoch SDM osobne môžem povedať, že to bola naozaj inšpirácia, ktorá viedla pápeža Jána Pavla II., keď podnietil vznik tohto veľkého zhromaždenia mladých ľudí vo svete s Pánom. Povedal by som, že tieto SDM sú istým signálom, istou kaskádou svetla, viditeľným znakom viery, Božej prítomnosti vo svete a posilňujú tak odvahu byť veriacimi. Často sa veriaci v tomto svete cítia izolovaní, takmer stratení. Tu vidia, že nie sú sami, že existuje rozsiahla sieť viery, veľké spoločenstvo veriacich vo svete a že je pekné žiť v tomto univerzálnom priateľstve. Preto si myslím, že sa zrodia mnohé priateľstvá napriek rozdielnosti rôznych kultúr a rôznych krajín. Vznik tejto univerzálnej siete priateľstva, spájajúceho svet s Bohom, je dôležitou skutočnosťou pre budúcnosť ľudstva, pre život dnešnej spoločnosti. Samozrejme, že Svetové dni mládeže nemôžu byť izolovanou udalosťou: sú súčasťou väčšej udalosti, ktorá je pripravovaná cestou kríža, ktorá sa presídľuje do rôznych krajín a združuje mladých ľudí v znamení kríža a nádhernom znamení Panny Márie. A tak príprava na Svetové dni mládeže je niečím oveľa viac, ako len prípravou na udalosť, ktorá prináša množstvo technických problémov: je to predovšetkým vnútorná príprava, rozhodnutie vykročiť na cestu k iným a spoločne na cestu k Bohu. A potom, neskôr, po vytvorení priateľských skupín, udržiavať tieto univerzálne kontakty, ktoré odstraňujú hranice kultúr, rozdielnosti medzi ľuďmi i náboženstvami, a nech tak predstavujú neustálu cestu, ktorá vedie k novému vrcholu, k novým SDM. Zdá sa mi, že SDM by mali byť považované v tomto zmysle za znak, ktorý je súčasťou veľkej cesty vytvárania priateľstva a otvárania hraníc, ktoré umožňujú vidieť, že je krásne byť s Bohom, a že je krásne, keď je Boh s nami. V tomto zmysle chceme pokračovať v tejto veľkej myšlienke blahoslaveného pápeža Jána Pavla II.
