Svätý Otec vo svojej katechéze povedal:

Drahí bratia a sestry,

sme ešte naplnení svetlom slávnosti Nanebovzatia Panny Mária a povedal som, že je to sviatok nádeje. Mária prišla do raja a toto je aj náš osud: my všetci môžeme prísť do raja. Otázka však znie: ako? Mária sa tam dostala. O Márii evanjelium hovorí: „...uverila, že sa splní, čo je povedal Pán” (Lk 1, 45). Teda Mária uverila, odovzdala sa Bohu a celá sa vložila do Pánovej vôle. Týmto spôsobom sa priamou cestou dostala do raja. Veriť, odovzdať sa Pánovi a jeho vôli: toto je to najdôležitejšie. Dnes by som nechcel hovoriť o celej tejto ceste viery, ale len o jednom malom aspekte života modlitby, ktorým je život v kontakte s Bohom, teda o meditácii a čo je to meditácia.

Znamená to „pamätať na všetko, čo urobil a nezabúdať na všetky jeho dobrodenia“ (porov. Ž 103, 2b). Častokrát vidíme len samé negatíva. Dôležité je však pamätať na pozitívne veci, na dary, ktoré sme od Boha prijali. Musíme byť pozorní na pozitívne znamenia, ktoré pochádzajú od Boha a „pamätať“ na ne. Hovoríme teda o jednom type modlitby, ktorý sa v kresťanskej tradícii nazýva „vnútorná modlitba“. My zvyčajne poznáme len slovnú modlitbu, prirodzene však aj myseľ a srdce musia byť v nej prítomné. Teraz však hovoríme o meditácii, ktorá nie je slovnou, ale je spojením našej mysle s Božím srdcom. A Mária je veľmi reálnym vzorom: evanjelista Lukáš opakuje, s ohľadom na Máriu, že „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2, 19; porov. 2, 51b). Nezabúda a je pozorná na všetko to, čo jej Pán povedal a urobil. Medituje o tom, čiže tieto veci vždy viac a viac prehlbuje vo svojom srdci.

Tá, ktorá uverila v anjelovo zvestovanie, sa stala nástrojom, aby sa večné Slovo Najvyššieho mohlo vteliť. Ona prijala do svojho srdca zázrak ľudsko-božského narodenia, meditovala o ňom, rozjímala o tom, čo Boh v nej realizoval, aby nakoniec prijala Božiu vôľu do svojho života a odpovedala na ňu. Mystérium vtelenia Božieho syna a Máriinho materstva je také veľké, že si vyžaduje proces zvnútornenia – nie je to iba fyzická skutočnosť, ktorú Boh vykoná, ale si vyžaduje zvnútornenie z Máriinej strany – ktorým sa snaží prehĺbiť poznanie, pochopiť zmysel, ako aj jednotlivé komplikácie a zápletky. Tak, deň po dni, v tichu každodenného života Mária neustále uchovávala vo svojom srdci nastávajúce obdivuhodné udalosti, ktorých bola svedkom, až po poslednú skúšku na Kríži a slávu Vzkriesenia. Mária žila svoju existenciu – všetky každodenné povinnosti, celé svoje poslanie matky – v plnosti, no vedela však v sebe vyčleniť vnútorný priestor na meditovanie o Božej vôli a jeho slovách; o tom všetkom, čo sa uskutočnilo v Nej samotnej, ako aj o mystériách života jej Syna.

V dnešnej dobe sme pohltení mnohými aktivitami a povinnosťami, obavami a problémami; často máme tendenciu vyplniť všetok priestor dňa bez toho, aby sme si ponechali chvíľu na zamyslenie a duchovnú obživu kontaktu s Bohom. Mária nás učí, ako je potrebné nájsť v našich dňoch, popri všetkých aktivitách, momenty rozjímania a uvažovania nad tým, čomu nás chce Pán naučiť, o tom, ako je prítomný a ako pôsobí vo svete a v našom živote: byť schopný zastaviť sa na chvíľu a meditovať. Sv. Augustín prirovnáva meditáciu nad Božími tajomstvami k prijímaniu pokrmu a používa sloveso „prežúvať“, ktoré sa vyskytuje v celej kresťanskej tradícii. Božie tajomstvá tak majú neustále rezonovať v nás samých, aby sa v nás udomácnili, a nasýtili nás tak, ako jedlo ktoré je nevyhnutné pre náš život. A sv. Bonaventúra odvolávajúc sa na slová Svätého písma hovorí, že „je potrebné neustále prežúvať, aby sa vrelý zápal duše mohol upevniť.“ (Coll. Hex In, ed. Quaracchi 1934, s. 218). Meditovať teda znamená vytvoriť v nás stav sústredenia, vnútorného ticha, potrebného na uvažovanie a prijímanie tajomstiev našej viery a na vnímanie toho, čo Boh koná v nás, a nie len na veci, ktoré prichádzajú a odchádzajú. Toto prežúvanie môžeme robiť rôznymi spôsobmi. Napríklad, môžeme si vziať krátky úryvok zo Svätého písma, predovšetkým z Evanjelia, zo Skutkov apoštolov alebo listov apoštolov, či prečítať si pasáže nejakého duchovného autora, ktorý je nám blízky, a ktorý približuje realitu Boha v dnešnej dobe. Možno si nechať poradiť aj od spovedníka alebo duchovného vodcu, premýšľať, pozastaviť sa nad tým, čo sme čítali usilujúc sa porozumieť tomu, čo prečítaný text hovorí mne, čo mi hovorí dnes, otvoriť svojho ducha tomu, čo mi chce povedať Pán a čo ma chce naučiť. Aj modlitba svätého ruženca je meditáciou: opakujúc „Zdravas Mária“ sme pozvaní k uvažovaniu a reflexii nad tajomstvom, ktoré sme vyslovili. Ale môžeme sa zaoberať i nejakou intenzívnou duchovnou skúsenosťou; nad slovami, ktoré sa nás dotkli počas účasti na nedeľnej Eucharistii. Takže vidíte, existuje mnoho spôsobov ako meditovať, a tak nadviazať kontakt s Bohom, priblížiť sa k Bohu, a tak kráčať po ceste do raja.

Drahí priatelia, vytrvalosť vo venovaní času Bohu je kľúčovým prvkom pre duchovný rast; sám Pán nám dá zakúsiť svoje tajomstvá, svoje slová, svoju prítomnosť a svoje pôsobenie. Dá nám okúsiť, aké je pekné to, keď Boh k nám hovorí; umožní mi hlbšie chápať to, čo chce odo mňa. A toto je nakoniec cieľom meditácie: zverovať sa stále viac do Božích rúk, s dôverou, s láskou a s istotou, že iba v plnení jeho vôle sme skutočne nakoniec šťastní.

Preložili: Peter Dufka a Ľubomír Rebek

( TK KBS, RV pd, ľr; dj ) 20110817018   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]