Vatikán (20. marca, RV) – I napriek istým obmedzeniam v doprave na Via della Conciliazzione, ktoré v nedeľu spôsobil Rímsky maratón, sa na Námestí sv. Petra zišli tisícky veriacich, aby si vypočuli slová pápeža Benedikta XVI. Svätý Otec predpoludním počas eucharistickej slávnosti v rímskej Farnosti sv. Korbiniána posvätil nový kostol a pastoračné stredisko, ale na poludňajšiu modlitbu Anjel Pána sa už vrátil do Apoštolského paláca a z okna svojej pracovne sa veriacim prihovoril týmito slovami:„Drahí bratia a sestry! Ďakujem Pánovi, ktorý mi v uplynulých dňoch dal prežiť duchovné cvičenia a ďakujem aj tým, ktorí mi boli nablízku svojimi modlitbami. Dnešná, druhá pôstna nedeľa je nazývaná nedeľou Premenenia, pretože evanjelium nám hovorí o tomto tajomstve Kristovho života. On, po tom, čo oznámil učeníkom svoje utrpenie, „vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo“ (Mt 17, 1-2). Najintenzívnejšie svetlo pre zmysly, aké v prírode poznáme, je slnečné žiarenie, ale duchovne učeníci na krátky čas videli žiaru ešte intenzívnejšiu - Božiu slávu Ježiša, ktorá osvetľuje celé dejiny spásy. Sv. Maxim Vyznávač hovorí, že „odev, ktorý sa stal bielym, symbolizuje slová Svätého písma, ktoré sa stali jasné, transparentné a osvetľujúce“ (Ambiguum 10: PG 91, 1128 B).
Evanjelium hovorí, že pri premenenom Ježišovi „sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním“ (Mt 17, 3). Mojžiš a Eliáš, postavy zákona i prorokov. Peter v radosti zvolal: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi“ (Mt 17, 4). Ale Svätý Augustín pripomína, že máme len jeden príbytok: Krista, on „je Božie slovo, Božie slovo v Zákone, Božie slovo v prorokoch (Sermo De verbis Ev. 78,3: PL 38, 491). Skutočne, sám Otec hovorí: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho“ (Mt 17,5). Premenenie nie je zmena Ježiša, ale je to zjavenie jeho božstva, „vnútorné preniknutie jeho bytia Bohom, ktorý sa stáva čistým svetlom. Vo svojom bytí, zjednotený s Otcom, Ježiš sám je Svetlo zo Svetla“ (Gesù di Nazaret, Milano 2007, 357). Peter, Jakub a Ján, kontemplujúc božstvo Pána, stávajú sa pripravení postaviť sa zoči-voči pohoršeniu kríža, ako sa spieva v jednom starobylom hymne: „Na hore si sa premenil a tvoji učeníci, nakoľko boli schopní, kontemplovali tvoju slávu, aby vtedy, keď ťa uvidia ukrižovaného, pochopili, že tvoje utrpenie bolo dobrovoľné, a ohlasovali svetu, že ty si naozaj odlesk Otca“ (Κοντάκιον είς τήν Μεταμόρφωσιν, in: Μηναια, t. 6, Rím 1901, 341).
Drahí priatelia, majme i my účasť na tomto videní a na tomto nadprirodzenom dare, vytváraním priestoru pre modlitbu a počúvanie Božieho slova. Zvlášť v tomto pôstnom období vás vyzývam, ako píše Boží služobník Pavol VI., „odpovedať na Božiu výzvu k pokániu nejakým dobrovoľným skutkom, ktorý je iný ako zriekania súvisiace s ťažkosťami každodenného života (Cost. ap. Pænitemini, 17. febbraio 1966, III, c: AAS 58 [1966], 182). Vzývajme Pannu Máriu, aby nám pomohla načúvať a vždy nasledovať Pána Ježiša až po utrpenie na kríži, aby sme mali účasť aj na jeho sláve.“
Preklad: Peter Dufka
