Vatikán (6. marca, RV) – I túto nedeľu sa na Námestí sv. Petra zišli tisícky pútnikov, aby sa spoločne so Svätým Otcom pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána a vypočuli si jeho príhovor, v ktorom vychádzal z dnešného evanjelia. Povedal:Drahí bratia a sestry! Evanjelium tejto nedele predstavuje záver „Reči na hore“, kde Pán Ježiš skrze podobenstvo o dvoch domoch, postavených jeden na skale a druhý na piesku, povzbudzuje učeníkov, aby počúvali jeho slová a uskutočňovali ich v praxi (porov. Mt 7, 24). Týmto spôsobom usmerňuje učeníkov na ich ceste viery v horizonte zmluvy, vytvorenou vzťahom, ktorý Boh uzavrel s človekom prostredníctvom daru svojho Slova, vstupujúc do dialógu s ním. Druhý vatikánsky koncil hovorí: „Neviditeľný Boh vo svojej láske hovorí k ľuďom ako k priateľom a zotrváva s nimi, aby ich pozval a prijal do spoločenstva s ním“ (Cost. Dogm. Sulla divina Rivelazione Die verbum, 2). „Z tohto pohľadu sa každý človek javí ako adresát Slova, pozývaný a volaný, aby slobodnou odpoveďou vstúpil do tohto dialógu lásky“ (Esort. Ap. Postsin. Verbum Domini, 22). Ježiš je živým Božím slovom. Keď vyučoval, ľudia spoznali v jeho slovách Božiu autoritu, cítili blízkosť Pána, jeho milosrdnú lásku a vzdávali Bohu vďaky. Kto má milosť spoznať Ježiša v každom období a na každom mieste, najmä prostredníctvom čítania svätého evanjelia, zostane fascinovaný spoznávajúc, že v jeho kázňach, v jeho gestách, v jeho osobe nám zjavuje pravú tvár Boha a zároveň nás samých, umožňuje nám cítiť radosť z toho, že sme deti Otca, ktorý je na nebesiach, ukazujúc nám pevný základ, na ktorom je možné postaviť náš život.
Ale človek často nestavia svoje konanie, svoju existenciu na tejto identite, a uprednostňuje moc piesku, úspech a peniaze, mysliac si, že našiel stabilitu a odpoveď na nepotlačiteľnú túžbu po šťastí a plnosti, ktorú nosí vo svojej vlastnej duši. A my, na čom chceme budovať náš život? Kto môže opravdivo odpovedať na obavy ľudského srdca? Kristus je skalou nášho života! On je večné a definitívne Slovo, ktoré umožňuje prekonať strach z akéhokoľvek druhu nešťastia, každú ťažkosť a každé utrpenie (porov. Verbum Domini, 10). Kiež Božie slovo prenikne celý náš život, naše myslenie a konanie, ako to hovorí prvé čítanie dnešnej liturgie z knihy Deuteronómium: „Uložte si tieto moje slová do srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenie na ruku, a nech sú ako znaky medzi vašimi očami“ (11, 18). Drahí bratia, vyzývam vás, aby ste si každý deň našli čas na Božie slovo, aby ste sa ním živili a neustále ho meditovali. Je to vzácna pomoc, ako uniknúť z povrchnej aktivity, ktorá síce môže nakrátko uspokojiť našu pýchu, ale ktorá nás nakoniec nechá prázdnych a nenaplnených.
Prosme o pomoc Pannu Máriu, ktorej existencia sa vyznačovala vernosťou Božiemu slovu. Kontemplujme ju pri zvestovaní, pod krížom a teraz, keď má podiel na sláve zmŕtvychvstalého Krista. Ako ona i my chceme obnoviť naše „áno“ a s dôverou zveriť Bohu našu cestu.
Preklad: Peter Dufka
