Vatikán (12. decembra, RV) – Benedikt XVI. v nedeľu dopoludnia uskutočnil pastoračnú návštevu vo Farnosti Maximiliána Kolbeho, ktorá sa nachádza na periférii Ríma. Napoludnie sa však už vrátil do Vatikánu, aby sa tu spoločne s veriacimi pomodlil modlitbu Anjel Pána. V Tretiu adventnú nedeľu, nazývanú i nedeľa radosti, sa ich na námestí zišlo veľké množstvo. Medi nimi bolo veľa detí a mládeže. Podľa starej rímskej tradície totiž v túto nedeľu rodiny prinášajú so sebou na požehnanie dieťa Ježiša, ktoré na štedrý večer vložia do jasličiek. Pápež Benedikt XVI. im adresovali tieto slová:„Drahí bratia a sestry!
V tejto tretej adventnej nedeli liturgia ponúka úryvok z Listu sv. Jakuba, ktorý sa začína týmito slovami: „Buďte teda, bratia, trpezliví až do Pánovho príchodu“ (Jak 5, 7). Viac ako inokedy sa mi zdá dôležité zdôrazňovať dnes hodnotu vytrvalosti a trpezlivosti, cností, ktoré patrili k bežnej výbave našich predkov, ale teraz sú vo svete, ktorý vychvaľuje skôr zmenu a schopnosť prispôsobiť sa novým a odlišným situáciám, stále menej populárne. Bez uberania týmto aspektom, ktoré patria tiež k vlastnostiam ľudskej bytosti, Advent nás vyzýva k posilneniu vnútornej pevnosti, tej duchovnej odolnosti, ktorá nám pomôže neupadnúť do zúfalstva pri čakaní na dobro, ktorého príchod mešká, ale čakať a navyše pripraviť sa na príchod aktívnou dôverou.
„Pozrite,“ píše svätý Jakub, „aj roľník čaká na vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane včasný i neskorý dážď. Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje“ (Jak 5, 7 - 8). Porovnanie s poľnohospodárom je veľmi výstižné: ten, kto zasial na poli, má pred sebou niekoľko mesiacov pokojného a vytrvalého čakania, ale vie, že vďaka jesenným a jarným dažďom osivo dokončí svoj cyklus. Poľnohospodár nie je fatalista, ale je príkladom spôsobu myslenia, ktoré vyváženým spôsobom zjednocuje vieru s rozumom, pretože na jednej strane pozná prírodné zákony a svoju prácu sa snaží robiť dobre, a na strane druhej dôveruje prozreteľnosti, pretože niektoré dôležité veci nie sú v jeho rukách, ale v rukách Božích. Trpezlivosť a vytrvalosť sú vlastne syntézou medzi ľudským úsilím a dôverou Bohu.
„Povzbudzujte vaše srdcia,“ hovorí Písmo. Ako to môžeme urobiť? Ako môžeme posilniť naše srdcia, už samé v sebe nestabilné a ešte viac destabilizované kultúrou, do ktorej sme ponorení? Nechýba nám pomoc: je ňou Božie slovo. Skutočne, zatiaľ čo sa všetko pomíňa a mení, Božie slovo nepominie. Ak rany osudu spôsobujú to, že sa cítime stratení a zdá sa, že všetky istoty sa zrútia, máme kompas na to, aby sme sa zorientovali, máme kotvu, aby nás prúd neunášal. A model, ktorý sa nám tu ponúka, sú proroci, to jest, tí ľudia, ktorých Boh povolal, aby hovorili v jeho mene. Prorok nachádza svoju radosť a svoju silu v Pánovom slove a zatiaľ, čo ľudia často hľadajú šťastie na cestách, ktoré sa ukážu ako zlé, on ohlasuje skutočnú nádej, ktorá nesklame, pretože je založená na vernosti Boha. Každý kresťan, vďaka sile krstu, dostal prorockú dôstojnosť: každý ju môže znovu objaviť a oživiť vytrvalým počúvaním Božieho slova. Dopomôže nám k tomu Panna Mária, ktorú evanjelium nazýva blahoslavenou, pretože uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (porov. Lk 1, 45).
Preklad: Peter Dufka
