Vatikán (28. novembra, RV) – Námestie sv. Petra, na ktorom sa i v poslednú novembrovú nedeľu zišli pútnici, aby si vypočuli príhovor pápeža Benedikta XVI. pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána, je trochu zmenené. Okolo obelisku je vytvorený priestor, v ktorom sa pomaly pripravuje stavba Betlehemu a upozorňuje na to, že sme vstúpili do prípravného obdobia na Vianoce. Túto skutočnosť zdôraznil i Svätý Otec vo svojom pravidelnom nedeľnom príhovore:„Drahí bratia a sestry!
Dnes, v prvú adventnú nedeľu, Cirkev začína nový liturgický rok, novú cestu viery, ktorá na jednej strane pripomína udalosť Ježiša Krista a na strane druhej sa otvára jeho poslednému naplneniu. A práve táto dvojnásobná perspektíva ožíva v čase Adventu, keď pozeráme jednak na prvý príchod Božieho Syna, narodeného z Márie Panny, a potom na jeho slávny druhý príchod, keď príde „súdiť živých i mŕtvych“, ako to vyznávame v Kréde. Chcel by som sa teraz nakrátko zastaviť pri tejto pôsobivej téme „očakávania“, pretože ide o hlboko ľudský aspekt, kedy sa viera stáva, takpovediac, vo všetkom jedno s naším telom a naším srdcom.
Očakávanie alebo čakanie je rozmer, ktorý prechádza celou našou osobnou, rodinnou a spoločenskou existenciou. Očakávanie je prítomné v tisícoch situácií, od tých najmenších a jednoduchých, až po tie najdôležitejšie, ktoré sa nás naplno a hlboko dotýkajú. Myslíme medzi nimi na to, keď manželský pár očakáva dieťa; keď čakáme príbuzného alebo priateľa, ktorý prichádza z diaľky na návštevu; čakanie mladého človeka na výsledok rozhodujúcej skúšky, alebo pracovného pohovoru; v citových vzťahoch očakávanie stretnutia s milovanou osobou, odpoveď na list alebo prijatie odpustenia... Dalo by sa povedať, že človek je živý, pokiaľ čaká, pokiaľ v jeho srdci žije nádej. Človeka spoznávame podľa jeho očakávaní: naša morálna a duchovná „postava“ sa môže vymeriavať podľa toho, čo očakávame, v čo dúfame.
Každý z nás teda, najmä v tomto čase, v ktorom sa pripravujeme na Vianoce, sa môže pýtať: Čo očakávam? K čomu v tomto momente môjho života inklinuje moje srdce? A tú istú otázku si môžeme položiť na úrovni rodiny, spoločnosti a národa. Čo spoločne očakávame? Čo zjednocuje naše túžby, čo ich spája? V čase pred narodením Ježiša bolo v Izraeli veľmi silné očakávanie Mesiáša, zasväteného potomka kráľa Dávida, ktorý by konečne oslobodil ľudí zo všetkého morálneho a politického otroctva a založil Božie kráľovstvo. Ale nikto by si nikdy nebol predstavil, že Mesiáš sa môže narodiť zo skromného dievčaťa, akým bola Mária zasnúbená so spravodlivým Jozefom. Ani ona by si to nikdy nemyslela, a predsa očakávanie Spasiteľa v jej srdci bolo tak veľké, jej viera a nádej boli také vrúcne, že mohol v nej nájsť dôstojnú matku. Okrem toho, Boh to sám pripravil pred vekmi. Jestvuje tajomná korešpondencia medzi očakávaním Boha a Márie, ktorá bola „milostiplným“ stvorením, úplne transparentná pre plán lásky Najvyššieho. Učme sa od nej, ženy Adventu, žiť každodenné činnosti s novým duchom, s hlbokým pocitom očakávania, ktoré môže vyplniť len príchod Boha.“
Preklad: Peter Dufka
