„Na konci 11. kapitoly knihy Svetlo sveta pápež odpovedá na dve otázky ohľadne boja proti AIDS a používania prezervatívov, otázky týkajúce sa diskusie nadväzujúcej na pápežove slová, ktoré povedal o tejto téme počas svojej cesty do Afriky v roku 2009.“„Pápež jasne zdôrazňuje, že vtedy nemal v úmysle zaujať nejaký postoj ohľadne problému prezervatívov vo všeobecnosti, ale chcel zdôrazniť, že problém AIDS nemožno vyriešiť iba šírením prezervatívov, lebo treba urobiť oveľa viac: robiť prevenciu, vychovávať, pomáhať, radiť, byť nablízku ľuďom, či už preto, aby neochoreli, ale aj vtedy, keď už sú chorí.“
„Pápež konštatuje, že aj v mimocirkevnom kontexte sa rozvinulo podobné povedomie, ako to vidno z tzv. teórie ABC (abstinencia – byť verný – kondóm), v ktorej prvé dve skutočnosti (abstinencia a vernosť) sú oveľa dôležitejšie a pre boj proti AIDS podstatné, zatiaľ čo prezervatív je na poslednom mieste, a slúži ako východisko vtedy, keď prvé dve chýbajú. Treba si teda jasne uvedomiť, že prezervatív nie je riešením tohto problému.“
„Pápež ďalej rozširuje svoj pohľad a trvá na tom, že sústreďovanie sa iba na prezervatív sa rovná znehodnoteniu sexuality, ktorá stráca svoj význam ako prejav lásky medzi dvoma osobami a stáva sa akoby ,drogou’. Bojovať proti takémuto znehodnoteniu sexuality je ,súčasťou veľkého úsilia o to, aby bola sexualita hodnotená pozitívne a mohla plniť svoju pozitívnu úlohu v celistvosti ľudského bytia‘.“
„Vo svetle tohto širšieho a hlbšieho pohľadu na ľudskú sexualitu a na s ňou súvisiace dnešné problémy pápež potvrdzuje, že ,prirodzene Cirkev nepovažuje prezervatívy za skutočné a morálne riešenie‘ problematiky AIDS“.
„Zároveň pápež uvažuje o výnimočnej situácii, v ktorej praktizovanie sexuality predstavuje pre život druhého skutočné riziko. V takom prípade pápež morálne neospravedlňuje nezriadené praktizovanie sexuality, ale považuje používanie prezervatívov na zmenšenie rizika nákazy za ,prvý akt zodpovednosti‘ a ,prvý krok na ceste k humánnejšej sexualite’, na rozdiel od ich nepoužívania, ktoré by ohrozilo život toho druhého“.
„Preto nemôže byť pápežovo odôvodnenie definované ako revolučná zmena názoru“.
„Mnohí morálni teológovia a cirkevné autority podporili a podporujú podobné stanoviská; predsa však je pravdou, že z úst pápeža sme ich ešte nepočuli takto jasne, aj keď len vo forme rozhovoru a nie učenia Magistéria“.
„Benedikt XVI. nám teda odvážne poskytuje dôležitý príspevok k vyjasneniu a hlbšiemu pochopeniu tejto dlho diskutovanej otázky. Je to originálny príspevok, pretože na jednej strane ostáva verný morálnym princípom a jasne odmieta iluzórnu cestu akou je ,dôvera v prezervatív’; na druhej strane však ukazuje chápajúci a dlhodobý pohľad, schopný vidieť i malé, hoci iba počiatočné a ešte zmätené kroky ľudstva ¬- často duchovne a kultúrne chudobného ¬- k praktizovaniu ľudskejšej a zodpovednejšej sexuality.“
Preklad Mária Spišiaková, KBS
