Vatikán (14. novembra, RV) – I túto nedeľu sa na Námestí sv. Petra zišli tisícky pútnikov, aby si vypočuli príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Anjel Pána. Svätý Otec im adresoval tieto slová:
Drahí bratia a sestry!
V druhom čítaní dnešnej liturgie apoštol Pavol zdôrazňuje význam práce pre ľudský život. Tento aspekt patrí aj ku „Dňu vďakyvzdania“, ktorý sa tradične slávi v Taliansku v túto druhú novembrovú nedeľu ako vďakyvzdanie Bohu na konci zberu úrody. Aj keď v iných geografických oblastiach obdobia sú, samozrejme, rôzne, dnes by som rád čerpal zo slov svätého Pavla pre niektoré úvahy, najmä čo sa týka poľnohospodárskej práce.
Jav ekonomickej krízy, ktorým sa tiež v týchto dňoch zaoberalo zasadnutie takzvaného G20, je vnímaný vo všetkej svojej závažnosti: má veľa príčin a vyvoláva silné požiadavky na komplexnú revíziu modelu globálneho ekonomického vývoja (porov. enc. Caritas in veritate, 21). Je to akútny príznak, ktorý sa pridal k iným, oveľa závažnejším a už dobre známym, ako je pretrvávajúca nerovnováha medzi bohatými a chudobnými, aféra hladu, ekologické katastrofy a nateraz vo všeobecnosti ešte aj problém nezamestnanosti. Zdá sa, že v tejto situácii má strategickú úlohu revitalizácia poľnohospodárstva. Skutočne, proces industrializácie niekedy zatienil sektor poľnohospodárstva. Aj keď ťaží zo znalostí a modernej techniky, predsa stratil zo svojej dôležitosti čo zanechalo značné dôsledky na kultúrnej rovine. Myslím, že nastal čas pre prehodnotenie poľnohospodárstva, nie v zmysle nostalgie, ale ako nevyhnutný prostriedok pre budúcnosť.
V súčasnej ekonomickej situácii je pokušenie najdynamickejších ekonomík dosiahnuť výhodné spojenectvo, ktoré sa však môže mať závažné dôsledky pre ostatné, chudobnejšie štáty, predlžujúc tak situáciu extrémnej chudoby más, mužov a žien a vysušujúc prírodné zdroje zeme, ktorá bola Bohom Stvoriteľom zverená ľuďom – ako hovorí kniha Genesis – aby ju kultivovali a chránili (porov. 2,15). Navyše, aj napriek kríze v krajinách s dávnou industrializáciou sa podporuje životný štýl neudržateľnej spotreby, na úkor životného prostredia a pre chudobných. Vyrovnaným spôsobom by sa mal sledovať vzťah medzi poľnohospodárstvom, priemyslom a službami, aby sa podporoval rozvoj, aby nikomu nechýbal chlieb a práca, vzduch, voda a ďalšie prvotné zdroje a aby sa ochraňovali ako všeobecné dobrá (porov. Enc. Caritas in veritate, 27). Je preto potrebné pestovať a rozširovať jasné etické vedomie na úrovni komplexnejšej výzvy dnešnej doby; vychovávať všetkých k múdrejšej a zodpovednejšej spotrebe; podporovať osobnú zodpovednosť spolu so sociálnou dimenziou hospodárskych aktivít, založených na večných hodnotách, ako prijatie, solidarita a zdieľanie práce námahy. Nie málo mladých ľudí si zvolilo túto cestu; aj niektorí vzdelanci sa vracajú podnikať v poľnohospodárstve, cítiac, že majú odpovedať nie iba na osobnú a rodinnú potrebu, ale aj na znamenia doby, na konkrétnu citlivosť pre spoločné dobro.
Prosme Pannu Máriu, aby tieto úvahy poslúžili ako stimul pre medzinárodné spoločenstvo s vzdajme Bohu našu vďaku za plody zeme a ľudskej práce.
Preklad: Peter Dufka
