Vatikán (29. augusta, RV) - V nedeľu predpoludním sa nádvorie Apoštolského paláca v pápežskom letnom sídle v Castel Gandolfe zaplnilo pútnikmi z rôznych krajín, ktorým Svätý Otec pred modlitbou Anjel Pána adresoval tieto slová:Drahí bratia a sestry, v evanjeliu dnešnej nedele stretáme Ježiša ako hosťa v dome popredného farizeja. Keď zbadal, že pozvaní si vyberajú pri stole popredné miesta, rozpovedal im podobenstvo o svadobnej hostine. „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: «Uvoľni miesto tomuto». Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: «Priateľu, postúp vyššie»! Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi”(Lk 14, 8-10). Pán nechce dať lekciu o slušnom správaní, ani o hierarchii medzi rôznymi autoritami. Zdôrazňuje skôr rozhodujúci prvok, ktorým je pokora. „Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený" (Lk 14, 11). Toto podobenstvo v hlbšom zmysle slova sa zamýšľa aj nad pozíciou človeka vo vzťahu k Bohu. „Posledné miesto“ môže totiž predstavovať stav ľudstva po hriechu, stav, z ktorého ho môže pozdvihnúť len vtelenie jednorodeného Syna. Preto Ježiš sám „zaujal na svete posledné miesto – na kríži – a práve touto radikálnou pokorou nás vykúpil a stále nám pomáha“ (Deus caritas est, 35).V závere podobenstva Ježiš odporúča poprednému farizejovi, aby nepozýval na hostinu priateľov, príbuzných alebo bohatých susedov, ale chudobných a vylúčených na okraj spoločnosti, ktorí mu to nemajú ako vrátiť (porov. Lk 14, 13-14), aby darovanie bolo nezištné. Totiž skutočnú odplatu, na konci, dá Boh, „ktorý svet riadi … My mu ponúkame našu službu len natoľko, nakoľko môžeme, a preto, lebo on nám na to dáva silu“ (Deus caritas est, 35).
Teda ešte raz, pozerajme na Krista ako na vzor pokory a nezištnosti. Od neho sa učme trpezlivosti v pokušení, miernosti v príkoriach, poslušnosti voči Bohu v bolesti, v očakávaní, že ten, ktorý nás pozval, nám povie: „Priateľu, postúp vyššie” (Lk 14,10). Skutočné dobro, totiž, je byť v jeho blízkosti. Sv. Ľudovít IX., francúzsky kráľ, ktorého spomienku sme slávili minulú stredu, praktizoval to, čo je napísané v knihe Sirachovcovej: „O koľko si väčší, o toľko sa uponižuj vo všetkom, a budeš milý Bohu " (3,20). Tak napísal vo svojom „Duchovnom testamente synovi”: „Ak ti Pán daruje akýkoľvek úspech, musíš mu pokorne ďakovať a dávať si pozor, aby si sa nestal preň horším, či už márnou slávou, alebo nejakým iným spôsobom, lebo nesmieš Boha za jeho dary napádať alebo urážať. " (Acta sanctorum August 5 [1868], 546).
Drahí priatelia, dnes si pripomíname aj mučenícku smrť sv. Jána Krstiteľa, najväčšieho Kristovho proroka, ktorý bol schopný poprieť sám seba, aby dal priestor Spasiteľovi, a trpel a zomrel za pravdu. Prosme jeho a Pannu Máriu, aby nás viedli na ceste pokory, aby sme sa stali hodnými božskej odmeny.
Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ
