27. júla 2010 tomu bolo presne 20 rokov od zrodu novodobej duchovno-kultúrnej, národno-vlasteneckej svätogorazdovskej tradície Slovákov. Zrod svätogorazdovskej tradície Slovákov sa datuje do roka 1990, kedy sa v záhorskej obci Kúty uskutočnila prvá aktivita tohto snaženia na Slovensku – Deň svätého Gorazda. Zásluhu na realizácii tejto dejinnej svätogorazdovskej aktivity majú predovšetkým vtedajší miestny kňaz Irenej Ciutti, regionalista Jozef Mikuš, starosta obce Štefan Palkovič a podpredseda SNR Ján Klepáč. Od roku 1991 bola „regionálna slávnosť“ povýšená na Celonárodné slávnosti svätého Gorazda. Historický zrod svätogorazdovskej tradície na Slovensku odborne zdokumentoval J. Mikuš v referáte prednesenom na kolokviu Odkaz sv. Gorazda, (Kúty, 1994), kde o. i. uviedol: „V nasledujúcom roku, a to zásluhou Dr. Miroslava Holečka a Národného osvetového centra sa naše oslavy stali celonárodnými.“ Hlavným poslaním svätogorazdovskej tradície Slovákov je približovanie života, osobnosti a diela svätého Gorazda, prvého po mene známeho vzdelanca – polyhistora a svätca slovenského pôvodu a najmä myšlienkový presah odkazu jeho diela do našej národnej, kresťanskej a kultúrnej prítomnosti. Odkaz života a najmä diela Gorazda - prvého po mene známeho učenca, literáta, prekladateľa, pedagóga a andragóga, jazykovedca, historika, politológa, filozofa, diplomata, apologéta, teológa a veľkňaza slovenského pôvodu právom patrí slovenskému národu, slovanstvu, tvorí súčasť všeľudského kultúrneho dedičstva. Na podnet Národného osvetového centra, Cyrilometodskej spoločnosti a ďalších subjektov vzniklo od r. 1991 10 celonárodných edukačno-patriotických i teoreticko-aplikačných podujatí napĺňajúcich poslanie predmetnej tradície. Niektoré z nich majú medzinárodný charakter (aktívne sa ich začínajú zúčastňovať Slováci žijúci v zahraničí). Všetky tieto podujatia vznikli so zámerom dopĺňať poznanie o našich národných, kultúrnych a kresťanských prvopočiatkoch, predovšetkým približovať život a dielo prvého po mene známeho slovenského polyhistora a svätca Gorazda, smerujúce aj k pestovaniu jeho úcty a kultu. Patria sem:
1. Slávnosti svätého Gorazda v Kútoch. K záhorskej obci Kúty sa viaže aj zrod novodobej svätogorazdovskej tradície Slovákov. V roku 1990 (29. júla) tu uskutočnili prvú svätogorazdovskú aktivitu Deň svätého Gorazda. Od r. 1991 sa spoluuasporiadateľom podujatia stalo Národné osvetové centrum a tým tieto slávnosti získali celoštátny kredit.
2. Spomienka na svätého Gorazda v hlavnom meste SR v Bratislave. Podujatie sa od r. 1993 uskutočňuje stále 27. júla, kedy je povinná spomienka na tohto svätca v súčasnom liturgickom kalendári.
3. Gorazdov Močenok (1993). Celoslovenský festival kresťanského divadla.
4. Gorazdov ekumenický festival sakrálnych skladieb Trebišov. Nesúťažný festival zameraný na interpretáciu sakrálnej tvorby od najstarších čias až po súčasnosť spievanej a capella (od r. 1995).
5. Gorazdov literárny Prešov (1996). Celoštátna literárna súťaž v tvorbe duchovnej poézie, prózy a drámy s medzinárodnou účasťou autorov – Slovákov žijúcich v zahraničí a tvoriacich v slovenskom jazyku.
6. Gorazdovo výtvarné Námestovo (1996). Celoslovenská výtvarná súťaž s medzinárodnou účasťou detí a mládeže zameraná na národnú históriu.
7. Gorazdove organové dni Kováčová/Zvolen(1996). Celoslovenská nesúťažná prehliadka neprofesionálnych organistov s medzinárodnou účasťou interpretov – Slovákov žijúcich v zahraničí (Kováčová – slávnosť, Zvolen – prehliadka).
8. Gorazdovo umelecké Vrbové (1997). Festival umeleckých výstupov najúspešnejších kolektívov a jednotlivcov, ktoré tvoria predmet Svätogorazdovských dní na Slovensku.
9. Gorazdove dni chrámovej piesne a sakrálnej výtvarnej tvorby Zvolen. V hudobnej časti je to prehliadka zborových telies a vo výtvarnej ide o celoštátny salón (dospelých) neprofesionálnych výtvarníkov zameraný na diela s duchovnou tematikou.
10. Gorazdova duchovná pieseň Udavské (2008). Celoštátna súťaž a prehliadka zameraná na šírenie tradícií duchovného spevu na Slovensku.
Od roku 1995 sa podujatia svätogorazdovskej tradície uskutočňujú pod spoločným oficiálnym názvom Svätogorazdovské dni na Slovensku. Všetky aktivity Svätogorazdovských dní na Slovensku (Festival biblických a duchovných hier Gorazdov Močenok sa uskutočňoval ako ich súčasť v rokoch 1994 a 1995) majú od svojho vzniku, vo vlastných dramaturgiách, isté spoločné prvky. Sú to najmä slávnostné bohoslužby (sväté omše, sväté liturgie, slávnostné služby Božie) a ekumenické slávnosti a tiež celý rad sprievodných podujatí - výstavy umeleckých diel, výstavy historických dokumentov, odborné semináre, kolokviá, konferencie, tvorivé dielne, kultúrno-umelecké aktivity. V neposlednom rade sú to spoločenské programy za aktívnej účasti popredných predstaviteľov štátu, cirkví, kultúrnych, vedeckých a spoločenských ustanovizní našej krajiny a tiež za účasti predstaviteľov diplomatického zboru, najmä z krajín so stále živou cyrilo-metodskou tradíciou. Pokiaľ by sme mali ostať ešte v cirkevnej rovine, je treba pozitívne kvitovať, že svätogorazdovské aktivity sa jednoznačne stretli so záujmom, ale predovšetkým podporou biskupov, zatiaľ štyroch kresťanských konfesií - rímskokatolíckej, gréckokatolíckej, pravoslávnej a evanjelickej a. v. Svätý Gorazd patrí celému národu, a preto veríme v ekumenickú spoluprácu všetkých kresťanských cirkví na Slovensku. Už aj preto, že pápež Ján Pavol II. považoval sv. Cyrila a sv. Metoda a ich spoločníkov, ku ktorým dominantne patrí sv. Gorazd, za prvých šíriteľov myšlienok ekumenizmu na našom území a medzi Slovanmi vôbec.
Významným inšpiračným zdrojom nielen pre nositeľov úloh jednotlivých aktivít svätogorazdovskej tradície, ale aj pre parlamentné a štátne subjekty a tiež pre ústredia jednotlivých cirkví na Slovensku ostáva trebišovská Výzva organizátorov Svätogorazdovských dní na Slovensku k Národnej rade Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky a Konferencii biskupov Slovenska z roku 1995. Napĺňanie jej dlhodobého programu môže výrazne prispieť k prehlbovaniu tejto posvätnej tradície v našej vlasti, integrálnej súčasti sakrálneho nehmotného kultúrneho dedičstva Slovákov.
O význame fenoménu svätogorazdovskej tradície v našej spoločnosti svedčí o. i. aj to, že z inšpirácie jej realizátorov vzniklo v ostatných rokoch množstvo hodnotných umeleckých diel literárnej, výtvarnej, hudobnej proveniencie. K úspechom propagátorov myšlienok svätogorazdovskej tradície možno zaradiť aj tú skutočnosť, že najvyššie rezortné ocenenia v školstve nesú pomenovanie po sv. Gorazdovi (Pamätný list svätého Gorazda – udeľovaný študentom, Malá medaila svätého Gorazda a Veľká medaila svätého Gorazda). To práve tak platí aj o množstve spolugarantov, ktorí prijali ponuku Národného osvetového centra pri realizácii Svätogorazdovských dní ako celku a či len niektorých ich aktivít. Patria k nim Spoločnosť svätého Gorazda, Cyrilometodská spoločnosť, Matica slovenská Martin, Spolok svätého Vojtecha Trnava, Spolok sv. Cyrila a Metoda Michalovce, Združenie divadelných ochotníkov Slovenska Martin, Slovenský orol, Svetové združenie Slovákov v zahraničí, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Občianske združenie KREDIV, Občianske združenie Sv. Gorazda v Močenku, Slovenská národná galéria – Zámok Zvolen, Rusínska obroda na Slovensku, Trnavská arcidiecéza, Košická arcidiecéza, Gréckokatolícky arcibiskupský úrad v Prešove, Biskupský úrad v Nitre, Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, kňazské semináre v Nitre a v Prešove, v minulosti aj Konferencia biskupov Slovenska, Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike a Univerzita Komenského v Bratislave. Takisto treba uviesť orgány a úrady štátnej správy a samosprávy, VÚC, miest a obcí, práve tak farnosti a cirkevné spoločenstvá, školské ustanovizne, metodicko-poradenské kultúrne a osvetové zariadenia – Krajské osvetové stredisko v Nitre, Regionálne osvetové stredisko Trebišov, Šarišské osvetové stredisko Prešov, Podpolianske osvetové stredisko Zvolen, Vihorlatské osvetové stredisko Humenné, Dom kultúry Námestovo, rovnako miestne a mestské kultúrne inštitúcie, na pôde ktorých sa predmetné podujatia realizujú. Spoluorganizátorom jubilejných XX. svätogorazdovských dní na Slovensku a Dekády svätého Gorazda na Slovensku 2005 – 2015 sa stala Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru.
O význame fenoménu svätogorazdovskej tradície v našej spoločnosti svedčí o. i. aj to, že z inšpirácie NOC vzniklo v ostatných rokoch množstvo hodnotných umeleckých diel literárnej, výtvarnej, hudobnej proveniencie. K úspechom realizátorov uvedených tradícií možno zaradiť napr. aj tú skutočnosť, že najvyššie rezortné ocenenie v školstve nesie pomenovanie po svätom Gorazdovi. Rovnako teší aj množstvo spolugarantov, ktorí prijali ponuku NOC pri realizácii napr. Svätogorazdovských dní na Slovensku ako celku, či len niektorých ich aktivít. Okrem iných k nim patria Matica slovenská, Spolok svätého Vojtecha, Spolok sv. Cyrila a Metoda, Svetové združenie Slovákov v zahraničí, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Arcibiskupský úrad v Trnave, biskupské úrady a kňazské semináre v Nitre a Prešove, Združenie divadelných ochotníkov Slovenska, Cyrilometodská spoločnosť, Spoločnosť svätého Gorazda, Slovenský orol, v minulosti aj Konferencia biskupov Slovenska a Ekumenická rada cirkví v SR. Nemožno nespomenúť aj aktívny prístup predstaviteľov a zodpovedných pracovníkov orgánov a úradov štátnej správy a samosprávy, miest a obcí (predstaviteľov farností a cirkevných spoločenstiev, a najmä kultúrnych, osvetových a školských ustanovizní), kde sa predmetné podujatia realizujú.
Pred rokom, na vigíliu druhej dekády jej zrodu boli účastníci jubilejných slávností v betleheme svätogorazdovskej tradície, svedkami vzácnej a ojedinelej chvíle odhalenia monumentálneho pamätného diela zrodu našej novodobej kresťanskej duchovno-kultúrnej, národno-vlasteneckej tradície – svätogorazdovskej. Pamätník vznikol v dielni renomovaného akad. sochára Mariana Polonského a jeho syna Tomáša.
Význam nosných svätogorazdovských aktivít potvrdili i záštity, ktoré nad ich jubilejnými ročníkmi prevzali vysokí ústavní činitelia Slovenskej republiky – minister kultúry, podpredseda vlády Slovenskej republiky, podpredsedníčka a predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Záštitu nad minuloročnými svätogorazdovskými dňami i nad aktivitami tohoročného 20. výročia zrodu svätogorazdovskej tradície a XXI. svätogorazdovských dní na Slovensku a nad Dekádou svätého Gorazda 2005 – 2015 na Slovensku prevzal prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.
Tohoročné jubileá, viažuce sa k osobnosti prvého po mene známeho polyhistora a svätca slovenského pôvodu, Gorazda boli jednými z rozhodujúcich dôvodov vyhlásenia roka 2010 za Rok kresťanskej kultúry na Slovensku. Ide o 1180. výročie pravdepodobného narodenia, 1125. výročie jeho ustanovenia za arcibiskupa metropolitu a za rektora vysokoškolského veľkomoravského učilišťa, tiež 20. výročie zrodu novodobej svätogorazdovskej tradície Slovákov. Aj preto rok 2010 nesie prídomok svätogorazdovský. Rok kresťanskej kultúry 2010 na Slovensku, ktorý iniciovalo Národné osvetové centrum, vyhlásili, za podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Konferencia biskupov Slovenska a Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike. Hlavným poslaním Roka kresťanskej kultúry 2010 na Slovensku je realizáciou odborných, umeleckých a iných podujatí, televíznych a rozhlasových programov, edičných, publikačných a ďalších aktivít prispieť k priblíženiu fenoménu kresťanskej kultúry odbornej i širokej laickej verejnosti.
Spoznávanie doby, skutkov a diela vzdelanca Gorazda, prispieva k vytváraniu historického vedomia a kresťanského povedomia našich občanov, čo v nich podporuje prehlbovanie národnej hrdosti. Starí Slováci obohatili európsku a všeľudskú civilizáciu, európske i svetové kultúrne dedičstvo originálnym kultúrno-civilizačným vkladom už v IX. storočí. Bolo ním vlastné písmo (hlaholika), vlastné písomníctvo, literatúra, kultúra, školstvo aj vysoké – základ rozvoja našej národnej vzdelanosti. Významné je povýšenie staroslovenčiny na bohoslužobný jazyk – štvrtý v Európe, prvý preklad Knihy kníh – Biblie do jazyka našich predkov Slovenov, ale aj ďalších liturgických a literárnych textov, užívaný teda aj v literárnej tvorbe, v prekladoch, v tvorbe zákonov, v diplomacii. Mali sme cirkevný zákonník i občiansky zákonník, samostatnú cirkevnú provinciu, vlastný štátny útvar. Stalo sa tak vďaka apoštolskému, inkulturačnému, kultúrnemu, pedagogickému, právnickému, diplomatickému a štátnickému dielu intelektuálov Gorazda, Cyrila, Metoda i ďalších vzdelancov a našich panovníkov – Pribinu, Mojmíra I., Rastislava, Svätopluka, Koceľa, Mojmíra II. Toto dielo výrazne prispelo k zavŕšeniu kristianizácie našich predkov, k vytvoreniu ich identity a štátnosti. Predmetné dedičstvo otcov je zároveň jedinečným národným fenoménom sakrálneho nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré sme my – jeho dediči – povinní ochraňovať, zveľaďovať a zachovať pre ďalšie generácie Slovákov a národností, ktoré Slovensko považujú za svoju vlasť a uvedené civilizačné hodnoty za obohacujúce ich identitu a spolupatričnosť so štátotvorným národom. Univerzálnosť a všeobecná hodnota tohto diela spočíva aj v tom, že po zániku Svätoplukovej (Veľkomoravskej, Staroslovenskej) ríše nezaniklo. Jeho civilizačné komponenty v školstve, kultúre, práve, v organizácii cirkevnej a štátnej správy, určite aj v sociálnej a hospodárskej oblasti tvorili základ novo sa konštituujúceho štátneho útvaru – Uhorska, ktoré sa na jedno milénium stalo domovinou aj nášho národa. Aj v tomto mnohonárodnom štátnom útvare sme sa podieľali na tvorbe duchovných a materiálnych hodnôt, hodnôt hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva a čerpajúc z prameňov živej veľkomoravskej či staroslovenskej štátnej tradície a cyrilo-metodskej duchovno-kultúrnej idey prebiehal ďalší národotvorný proces Slovákov.
TK KBS informoval Miroslav Holečko
