Vatikán (11. júla, RV) Ako sme vás už informovali, v uplynulú stredu sa pápež Benedikt XVI. premiestnil do svojho letného sídla v Castel Gandolfe, kde trávi svoju dovolenku. Nevykonáva žiadne verejné aktivity, okrem nedeľného stretnutia s veriacimi. Dnes sa po prvýkrát toto leto zaplnilo nádvorie Apoštolského paláca v Castel Gandolfe veriacimi, aby si vypočuli nedeľný príhovor Svätého Otca a pomodlili sa spoločne s ním poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Jeho príhovor však mohli sledovať prostredníctvom veľkoplošných obrazoviek i veriaci zhromaždení na Námestí svätého Petra. Pápež im adresoval tieto slová:Drahí bratia a sestry! Pred niekoľkými dňami – ako vidíte – som opustil Rím kvôli letnému pobytu v Castel Gandolfe. Ďakujem Bohu, ktorý mi poskytuje túto príležitosť k odpočinku. Na drahých občanov tohto krásneho mestečka, kam sa vždy rád vraciam, sa obraciam svojím srdečným pozdravom. Evanjelium tejto nedele začína otázkou, ktorú znalec zákona kladie Ježišovi: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Pretože Pán vie, že je odborníkom na Sväté písmo, vyzýva toho človeka, aby si sám dal odpoveď. A naozaj dokonale formuluje a cituje dve hlavné prikázania: milovať Boha z celého srdca a z celej mysle a z celej sily a milovať blížneho ako seba samého. A vtedy znalec zákona, takmer akoby sa chcel ospravedlniť, sa pýta: „A kto je môj blížny?“ (Lk 10, 29) Tento krát odpovedá Ježiš slávnym podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi (porov. Lk 10,30- 37), aby poukázal na to, že je na nás, aby sme sa stali „blížnymi“ každého, kto potrebuje pomoc. Samaritán totiž vezme na seba starosť o stav neznámeho, ktorého lúpežníci zanechali polomŕtveho na ceste, zatiaľ čo kňaz a levita prešli nevšímavo okolo. Možno si na základe predpisu mysleli, že krv, ktorej by sa dotkli, by ich urobila nečistými. Podobenstvo nás teda má priviesť k tomu, aby sme zmenili svoje zmýšľanie podľa Kristovej logiky, ktorá je logikou lásky: Boh je láska a uctievať ho znamená slúžiť bratom úprimnou a veľkodušnou láskou. Táto evanjeliová rozprava ponúka „kritérium miery“, totiž „univerzalitu lásky“, ktorá sa obracia k núdznemu, ktorého sme „náhodou“ stretli (porov. Lk 10, 31), nech je to kdekoľvek“ (Encyklika Deus caritas est, 25). Vedľa tohto univerzálneho pravidla je tiež špecificky cirkevná požiadavka: „že v samotnej Cirkvi, nakoľko je rodinou, žiadny člen nesmie trpieť tým, že je v núdzi“ (tamtiež). Program kresťana, prijatý z Ježišovho učenia, je „srdce, ktoré vidí“, kde je potrebná láska a koná podľa toho (porov. tamtiež 31).Drahí priatelia, chcem tiež dodať, že dnes si Cirkev pripomína sv. Benedikta z Norče – veľkého patróna môjho pontifikátu, otca a zákonodarcu západného mníšstva. On – ako hovorí sv. Gregor Veľký - „bol mužom svätého života... menom i milosťou“ (Dialogi, II, 1: Bibliotheca Gregorii Magni IV, Roma 2000, str. 136). „Napísal Regulu pre mníchov ... zrkadlo učenia vtelené do jeho osoby: skutočne, svätec nemohol učiť absolútne nič iné, než to, čo žil“ (tamtiež. II, XXXVI: cit., str. 208). Pápež Pavol VI. vyhlásil sv. Benedikta za patróna Európy 24. októbra 1964, a tým uznal úžasné dielo, ktoré vykonal pre formovanie európskej civilizácie.Zverme Panne Márii svoju cestu viery a najmä tento čas dovoleniek a prázdnin, aby naše srdce nikdy nestratilo zo zreteľa Božie slovo a bratov, ktorí sú v núdzi.
Na nádvorí Apoštolského paláca v Castel Gandolfe boli dnes i pútnici zo Slovenska a ich prítomnosť sa vďaka výraznému skandovaniu „Nech žije svätý Otec“ nedala prehliadnuť. Benedikt XVI. sa im prihovoril po slovensky.
Preklad: Peter Dufka
