Prenasledovaný pre vieru a starostlivosť o spolubratov, spolupracovník Vatikánskeho rozhlasu počas komunistickej totality, misionár Slovákov v Bazileji, prvý riaditeľ novootvoreného Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne, spisovateľ, niekdajší provinciál saleziánov ale najmä hlboký človek viery, horlivý salezián, kňaz, otec Ernest Macák, sa dožíva 7. januára 90 rokov života.Na poďakovanie za toto jeho vzácne životné jubileum bola v stredu 6. januára v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne slávnostná svätá omša. Zúčastnil sa na nej aj generálny vikár bratislavskej arcidiecézy Mons. Ján Formánek, ktorý priniesol osobné blahoželanie – list otca arcibiskupa Stanislava Zvolenského.
Provinciál slovenských saleziánov don Karol Maník prečítal na záver svätej omše dvojstranový blahoprajný list hlavného predstaveného saleziánov dona Pascuala Cháveza. Ten označil jubilanta za vzácneho syna svätého Jána Bosca. „Ďakujem vám za Vašu múdrosť, dobrotu a saleziánsku svätosť, za Váš konkrétny príklad toho, ako sa má správať pravý syn dona Bosca v rôznych životných okolnostiach a v bolestných historických kontextoch, v akých sa môže ocitnúť,“ napísal okrem iného hlavný predstavený saleziánov.
Niekoľkí mladí, ktorí osobne poznajú tohto vzácneho saleziána kňaza založili na sociálnej siete Facebook stránku s jeho menom, aby sa jeho životný odkaz mohol šíriť aj touto formou.
„Taký deväťdesiat ročný salezián sa cíti plný vďaky a plný obdivu, že ma Pán Boh až doteraz trpel a že mi pomáhal. Prajem všetkým dobro, prajem všetkým, najmä mladým ľuďom, pretože mi prirástli k srdcu a budú mi pri srdci až do posledného dychu,“ povedal don Ernest Macák k svojmu jubileu.
Životopisný prehľad:
Don Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk ako prvý z piatich detí roľníckych rodičov. Základnú školu navštevoval v rodisku a neskôr študoval na štátnom Gymnáziu Jána Hollého v Trnave, odkiaľ v roku 1932 prestúpil na saleziánske gymnázium v Šaštíne. Po skončení piatej triedy vstúpil do noviciátu Saleziánskej spoločnosti v Hronskom Sv. Beňadiku. V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby a v Moravskej Ostrave potom dokončil gymnaziálne a filozofické štúdiá (1936 – 1939). Saleziánsku pedagogickú prax si vykonával v rokoch 1939 – 1942 v saleziánskych ústavoch v Hronskom Sv. Beňadiku, v Šaštíne a v Trnave.
Na štúdium teológie ho predstavení poslali do Turína v Taliansku. Na tamojšej Teologickej fakulte Pápežskej saleziánskej univerzity však absolvoval iba dva semestre, lebo pre vojnové udalosti sa tam už v jeseni 1943 nemohol vrátiť. Teológiu dokončil na Slovensku a 29. júna 1946 ho biskup Dr. Michal Buzalka vysvätil za kňaza. V jeseni toho istého roka nastúpil na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (filozofia a dejiny), pričom vykonával aj kňazskú a pedagogickú činnosť medzi mladými v Bratislave na Miletičovej ulici a na saleziánskom pedagogickom inštitúte v Hodoch pri Galante (1948 – 1949) a nakoniec aj v Šaštíne (1949 – 1950). Tam ho v apríli 1950 stihol drastický zásah komunistického režimu proti slovenským rehoľníkom.
V Podolínci, kde ho deportovali s ostatnými spolubratmi, začal uvažovať o úteku, ktorý sa mu ešte 10. októbra toho istého roka aj vydaril. Zatykaču, ktorý naňho vydali, sa vyhol tajnou prácou medzi mladými saleziánmi. Pri organizovaní jedného z posledných útekov mladých spolubratov za hranice „sovietskej zóny“ ho 7. septembra 1952 v českom Přerove ŠtB zatkla. Prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“, a tak sa dostal aj na policajnú psychiatriu v Bohniciach, odkiaľ ho poslali na liečenie do Havlíčkovho Brodu a do Pezinka. Nakoniec ho 20. apríla 1955 prepustili – k rodičom. Až do apríla 1968, keď vycestoval do Talianska, pracoval ako roľník v rodnom Vištuku, stále „ako blázon“, trinásť rokov.
V Taliansku účinkoval najprv ako kaplán španielskych rehoľných sestier v Ríme (1968 – 1976), pričom intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu (viac ako šesťsto výstupov). V ďalšom období (do roku 1985) zastával úrad direktora saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Vyučoval aj na slovensko-talianskom gymnáziu a od roku 1987 bol direktorom komunity v Bazileji (Švajčiarsko). Práve z tejto poslednej „zahraničnej vinice Pána“ sa v roku 1990 vrátil na Slovensko, kde mu zverili úlohu direktora saleziánov a riaditeľa Gymnázia Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 sa stal provinciálom Saleziánov dona Bosca na Slovensku. Po šiestich rokoch služby bratom a mladým v úlohe „otca“ sa vrátil do milovaného Šaštína. V roku 2005 mu hlavný predstavený don Pascual Chávez počas svojej návštevy Slvoenska verejne prejavil poctu a uznanie na veľkom stretnutí saleziánskej rodiny v Bratislave.
Popri svojich rehoľných a pedagogických záväzkoch sa otec Ernest Macák venoval aj literárnej činnosti. V zahraničí a po páde totality aj na Slovensku publikoval niekoľko kníh: Malý generál/Malá superstar (Michal Magone), Muž s ranami (Páter Pio), V bunkri hladu (Maximilián Kolbe), Lurdy – maják atómového veku, Naša Sedembolestná Matka. Don Macák je aj spoluautorom (spolu s Rudolfom Blatnickým a Andrejom Paulínym) významného katechetického diela – príručky Dejiny spásy.
Sériou kníh: Zápisky spoza mreží (vyšli v slovenskom, anglickom a španielskom jazyku), Dva roky v katakombách, Diagnóza: blázon pre Krista, Utečenci pre Krista a Prenasledovaní pre Krista priblížil dejiny prenasledovania Cirkvi na Slovensku. Posledné jeho dielo – pohľad na vlastný život – vyšlo v minulom roku pod názvom Bože, oplatilo sa mi žiť.
TK KBS informoval Rastislav Hamráček SDB
