Vatikán (29. novembra 2009, RV) – Benedikt XVI. sa veriacim, zhromaždeným na Prvú adventnú nedeľu 29. novembra na Námestí sv. Petra vo Vatikáne pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána prihovoril z okna svojej pracovne týmito slovami:„Drahí bratia a sestry, v túto nedeľu začíname z Božej milosti nový liturgický rok, ktorý sa prirodzene otvára Adventným obdobím, časom prípravy na Narodenie Pána.
Druhý vatikánsky koncil vo svojej konštitúcii o posvätnej liturgii hovorí, že Cirkev v ročnom cykle ,postupne rozvíja celé Kristovo tajomstvo, a to od vtelenia a narodenia až po nanebovstúpenie Pána, po Turíce a po očakávanie blaženej nádeje a Pánovho príchodu. Keď takto pripomína tajomstvá vykúpenia, otvára veriacim bohatstvo spasiteľných činov a zásluh svojho Pána, takže sa v každom čase stávajú istým spôsobom prítomnými, aby sa veriaci dostávali s nimi do styku a napĺňala ich milosť spásy‛ (Sacrosanctum concilium, 102).
Koncil kladie dôraz na skutočnosť, že stredom liturgie je Kristus ako slnko, okolo ktorého sa na spôsob planét pohybujú Preblahoslavená Panna Mária – najbližšie – a ďalej mučeníci a ostatní svätí, ktorí ,spievajú v nebi dokonalú chválu Bohu a orodujú za nás‛ (tamže, 104).
Toto je realita liturgického roka z pohľadu takpovediac ,zo strany Boha‛. A zo strany človeka, dejín a spoločnosti? Aký význam môže mať?
Odpoveď nám ponúka práve cesta adventného putovania, na ktorú sme sa dnes vydali. Súčasný svet potrebuje predovšetkým nádej: potrebujú ju rozvojové národy, ale aj ekonomicky vyspelé. Čoraz viac pozorujeme, že sme na jednej lodi a musíme sa zachrániť všetci spoločne. Predovšetkým keď vidíme, ako sa rúcajú toľké falošné nádeje, uvedomujeme si, že potrebujeme spoľahlivú nádej. A tá sa nachádza jedine v Kristovi, ktorý, ako hovorí List Hebrejom, ,je ten istý včera i dnes a naveky‛ (13, 8).
Pán Ježiš prišiel v minulosti, prichádza v súčasnosti a príde v budúcnosti. On objíma všetky rozmery času, pretože zomrel a vstal z mŕtvych, je ,Živý‛, má našu ľudskú krehkosť a pritom zostáva navždy a ponúka nám stálosť samotného Boha. Je ,telom‛ ako my a je ,skalou‛ ako Boh. Ktokoľvek túži po slobode, spravodlivosti a pokoji, môže sa vzchopiť a zodvihnúť hlavu, pretože v Kristovi je nablízku oslobodenie (porov. Lk 21, 28) - ako čítame v dnešnom evanjeliu.
Môžeme teda povedať, že Ježiš Kristus sa netýka len kresťanov alebo len veriacich, ale všetkých ľudí, pretože on, ktorý je stredobodom viery, je tiež základom nádeje. A nádej potrebuje ustavične každá ľudská bytosť.
Drahí bratia a sestry, Panna Mária plne stelesňuje ľudstvo, ktoré žije v nádeji založenej na viere v živého Boha. Ona je Pannou adventu: je pevne zasadená v prítomnosti, v tom ,dnes‛ spásy, vo svojom srdci má všetky minulé prísľuby a je upriamená na ich budúce naplnenie. Vstúpme do jej školy, aby sme naozaj vstúpili do tohto času milosti a radostne a zodpovedne prijali príchod Boha do našich osobných i spoločenských dejín.“
