Homília Mons. Františka Tondru na pontifikálnej svätej omši na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, v Šaštíne 15. septembra 2009:"Milovaní bratia a sestry, drahí mariánski ctitelia, pútnici, tu prítomní aj pri televíznych obrazovkách!
Hans Frank, zlopovestný generálny guvernér nacistického Nemecka v Poľsku, si počas 2. svetovej vojny 2.marca l940 napísal do denníka tieto slová: „Keď v Poľsku zhasli všetky svetlá, predsa ešte dve ostali: Svätá z Čenstochovej a Cirkev. Lepšiu charakteristiku v tejto dobe temna by nebol dal azda ani biskup. Iste tieto dve svetlá zasvietili aj tomuto vojnovému zločincovi počas čakania na popravu. Podľa hodnoverných správ pred smrťou sa obrátil a zomrel ako kajúci lotor po pravici ukrižovaného Pána.
Svätá z Čenstochovej... Je tá istá, čo Svätá zo Šaštína, z Levoče, zo Starých Hôr, z Gaboltova, z Ľutiny, z Rajeckej Lesnej, z Topoľčian... Mohli by sme ešte ďalej menovať slovenské pútnické miesta, kde náš veriaci ľud prichádza vo veľkom počte, aby vzdal patričnú úctu Panne Márii a cez ňu jej Synovi, Ježišovi Kristovi. Aby sa posilnil vo viere, v živej viere, ktorá je v súčasnej dobe vystavená z každej strany veľkej skúške pevnosti.
Naši predkovia zapálili toto svetlo aj tu, v Šaštíne, aby svietilo celému Slovensku v jeho krušných dejinách. Preto osobitne vyzdvihli v tomto svetle tie obety a bolesti Panny Márie, ktoré vytrpela a s láskou obetovala za našu spásu popri svojom Synovi. Sedem bolestí je biblické symbolické číslo. Keď sa apoštol Peter pýtal Pána Ježiša: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz“ (Mt l8,21-22). To znamená vždy. Biblické číslo sedem znamená plnosť. Takže aj život Panny Márie bol popretkávaný mnohými bolesťami a starosťami, ako jej to staručký Simeon pri obetovaní v chráme predpovedal: „ A tvoju vlastnú dušu prenikne meč“(Lk 2,35). Odvtedy ho nosila v srdci stále.
Panna Mária sa nám tu javí ako žena s veľkým a obetavým srdcom. Keď jej anjel oznámil jej úlohu byť matkou Božieho Syna, ani jasne nevedela, do čoho ide. Pred takou vecou sa musí človek prinajmenšom prekvapiť a zadiviť. Kto to kedy slýchal? A ona po krátkom anjelovom vysvetlení, že to tak chce Boh a že u neho je všetko možné, dala súhlas. Fiat. Nech sa mi stane podľa tvojho slova. Veľkosť a obetavosť Panny Márie nemožno ľudskými slovami vysloviť. Musel to urobiť sám Boh, ktorý je vnukol slová chválospevu: „Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice“(Lk l,48). Zhliadol... to znamená, že ocenil jej duchovnú pripravenosť niesť všetku pozemskú ťarchu spojenú s touto úlohou. Čosi jej naznačil už spomínaný Simeon: “On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať“(Lk 2,34).
Poníženosť spojená s odvahou robí veľké veci v prospech ľudí. Toto možno pozorovať na viacerých udalostiach v živote Panny Márie. Už pri udalostiach okolo narodenia Pána sv. Lukáš na dvoch miestach poznamenáva, že Panna Mária si tieto veci: „zachovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich“(porov.Lk 2,l9 a 5l).
Srdce Panny Márie bolo predovšetkým nepoškvrnené a čisté. Preto mohlo v najvyššej miere vnímať Boha a Božie veci. „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“(Mt 5,8). Tu Pán Ježiš nemyslí iba na videnie Boha vo večnosti. Tam už iní nebudú, iba čistého srdca. Pán Ježiš myslí na nás, tu na zemi, aby sme vnímali Božie veci. A na to je potrebné, okrem rozumového poznania, aj čisté srdce. Srdce slobodné od akejkoľvek nezriadenej náruživosti. Len také srdce môže pozorovať vo svete Božie veci, Božie plány s človekom a s celým stvorením. Ako je to dnes veľmi potrebné. Bulvár nám zatemňuje duševný zrak a my už nedokážeme rozmýšľať. Prijímame všetko bez toho, aby sme o tom uvažovali, či je niečo dobré alebo zlé. Strácame pojem hriechu. Sami chceme rozhodovať o tom, čo je dobré a čo je zlé. Desatoro pre mnohých, aj kresťanov, už neplatí.
Pornografia zaplavila svet a my v nej plávame. Tá azda najviac zatemňuje duševný zrak. Ani my kresťania často už nevnímame zlobu tejto záplavy. Strácame zmysel pre čnosť čistoty, čistého vzťahu medzi mužom a ženou. Mnohí manželia si ani neuvedomujú, že vyhľadávaním pornografie sa prehrešujú proti svojmu manželskému partnerovi cudzoložstvom. Spomeňme si na Ježišove slová: „No ja vám hovorím: Každý, kto na (inú) ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“(Mt 5,28). Postoj k sexuálnej otázke je kľúčom aj k ostatným životným postojom.
Preto si treba uvedomiť, že človeka stvoril Boh na svoj obraz aj s jeho sexuálnou stránkou. Ako muža a ženu. Dal im veľké poslanie, aby pokračovali v jeho stvoriteľskom diele. Pre kresťanstvo sex nikdy nebol tabu, ako ho často obviňujú. Sväté písmo hovorí o sexe otvorene a pritom čisto. Vulgarizmus nie je pravdivá reč o sexe. Bez čistého srdca sa nevieme o sexe pravdivo vyjadrovať, ani zažiť jeho hodnotu ako daru. Stráca sa aj múdrosť rodičov a babičiek, ktoré kedysi vedeli správne poučiť a orientovať svoje deti v tejto oblasti. Namiesto toho sa nám do škôl chce pretlačiť výchova nie k čistému srdcu, ale výslovne k nečistému. S takým srdcom potom možno manipulovať. Liberálne kruhy to dobre poznajú.
Aj do kresťanského spoločenstva prenikajú hriechy ako sú nezáväzné partnerstvá, dočasné spolunažívanie v rodinách alebo mimo nich u mladých ľudí, ktorí raz chcú uzavrieť manželstvo. Včasné, ešte pubertálne dôverné priateľstvá, ktoré okrádajú mládež o kolektívne prežívanie mladosti, manželská nevera, antikoncepčná mentalita a iné hriechy proti čistote.
Sexuálna mentalita nám zatemňuje pohľad na nebo. Nechápeme zmysel utrpenia a bolesti. Mnohí hľadajú východisko z nich v samovražde, alebo v úniku zo sveta reality do sveta alkoholu a drog. Svet reality to je aj naše vnútro. Bojíme sa pozrieť do tohto sveta. Bojíme sa svedomia, preto mnohí nechcú o ňom ani hovoriť, ani uznať jeho prirodzené právo na rozhodovanie človeka. Žijeme v strachu pred pravdou. Pritom si namýšľame, že sme slobodní. Liberalizmus nás klame. Ponúka slobodu, ktorá nás zotročuje.
Kto nás vyvedie z tohto zmätku? Iba láska k pravde, alebo v spojitosti, ktorú uviedol Svätý Otec poslednou encyklikou: Láska v pravde (caritas in veritate). Na prvom mieste v pravde o človeku. Lebo keď v láske pozeráme na človeka, na každého človeka, nemôžeme ho zneužívať vo svoj prospech: okrádať ho, zabíjať, nedopriať mu takej liečby, akú potrebuje, manipulovať s ním, s jeho svedomím. Len Ježiš je cesta, pravda a život.
Prežívame rok kňazov, ktorý ustanovil pápež Benedikt XVI. z príležitosti l50.výročia smrti sv. Jána Vianneya. Vieme, že pôsobil v dobe, keď bolo Francúzsko hmotne i duchovne zdevastované francúzskou revolúciou. Z duchovne mŕtvej farnosti urobil farnosť živú, ktorá sa stala známou v celom Francúzsku a neskôr aj za jeho hranicami. Tento farár z vlastnej skúsenosti povedal túto vetu: “Zoberte z farnosti kňaza a za 20 rokov sa budú klaňať zvieratám“. Myslíte si, že sme od toho ďaleko. Istá pani mi rozprávala, ako jej vedúci v práci povedal: „Nesmiete nosiť do práce krížik na retiazke!“ Keby tam mala býka alebo kozorožca, iste by jej nič nepovedal. Aj tomu sa hovorí sloboda
Bratia a sestry, do Šaštína sme prišli stretnúť sa s našou nebeskou Matkou a patrónkou Slovenska a skrze ňu s Ježišom Kristom. Ona nám ho priniesla na svet, ona ho prinesie do každého srdca, ktoré sa mu otvorí. Prosme ju, aby sme skrze ňu dostali odvahu zasadiť sa za dobro vo svete. Aby sme poznali a milovali pravdu o človeku. Aby sme v ňom nezatajovali jeho vzťah ku Stvoriteľovi, z ktorého rúk vyšiel. V tomto zmätenom svete iba v láske nájdeme pravdu.
