Pastiersky list predsedu KBS a spišského diecézneho biskupa Mons. Františka Tondru na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky 1. januára 2009:Milovaní bratia a sestry!
Pápež Benedikt XVI. na Nový rok 2006 povedal tieto slová: „Matkou je tá žena, ktorá dáva život deťom, ktorá ich sprevádza životom a ktorá ich učí žiť. Mária je matkou Ježiša. Ona mu dala telo zo svojho tela“.
V dnešný deň našu myseľ zaujímajú dve myšlienky. Prebudili sme sa do nového roka 2009 a v liturgii máme Slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Hoci náš telesný život plynie ako tok rieky bez priehrad a bez zastavení, predsa náš duch si ho delí podľa časomiery na roky, mesiace, dni a hodiny, a ešte ďalej na minúty a sekundy. V rámci tejto časomiery prežívame svoju činnosť, každodennú prácu a odpočinok, s presným dátumom vsádzame do tohto rámca dôležité udalosti nášho života, svoje radosti i starosti, striedame dni sviatočné i pracovné. Bez časomiery by sme stratili orientáciu a nevedeli by sme, kde sa máme zaradiť. Čas je jeden z pozorovateľných znakov našej existencie. Uvedomujeme si, že sme tu a teraz, že žijeme.
Vo večnej Božej múdrosti má každý z nás určený čas svojho života. Aký dlhý je tento čas? Koľko rokov budem ešte žiť? Každý je zvedavý. Kladieme si dôležitú otázku: Prečo som sa práve ja narodil a nie niekto iný, koho si neviem ani predstaviť? Vznikol som len zhodou okolností? Prorokovi Jeremiášovi Boh povedal: „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa...“ (Jer 1, 5). O Panne Márii hovorí naša pieseň: „Pred vekmi zvolená...“ Jej nepoškvrnené počatie tiež hovorí o tom, že ju Boh predvídal skôr, ako bola počatá. To isté platí aj o nás. Boh nás predvídal skôr, ako sme boli počatí. Tu sa stretávame s prvým tajomstvom nášho života. Prečo práve ja žijem? – Nikto nám to nevysvetlí.
Preto treba Bohu ustavične ďakovať za to, že žijeme. Ľudský život je Boží dar a v Božích očiach má nesmiernu hodnotu. Tento Boží pohľad musí byť aj našim pohľadom. Človek nemá právo rozhodovať o svojom živote, ani o živote iných. Vražda každého druhu je veľkým zločinom. Preto aj potrat aj eutanázia. Aj manipulácie s ľudskými embryami, ako sa to deje aj pri umelom oplodnení. Žiaľ, že aj mnohí veriaci riešia svoj problém neplodnosti týmto spôsobom. Pápež Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae veľmi dôrazne hovorí: „Nezabiješ!“ má absolútnu hodnotu vzhľadom na nevinnú osobu a to tým viac vtedy, keď je človek slabý a bezbranný, ktorý len v absolútnej platnosti Božieho prikázania nachádza radikálnu obranu pred svojvôľou a presilou iných“ (EV, 56).
Druhým tajomstvom nášho života, ktoré sa dá riešiť iba vo svetle Božieho slova je otázka: Prečo žijem? Aký zmysel má môj život? Čím ho mám vyplniť? Prvá a všeobecná odpoveď je, že človek je schopný vytvárať hodnoty pre rozvoj vlastnej osobnosti, i pre spoločenstvo, v ktorom žije. Je to naznačené v Božom prikázaní, ktoré Ježiš označuje ako najväčšie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily. Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet“ (Mk 12, 30-31).
Tento rámec lásky treba vyplniť konkrétnymi prejavmi, skutkami každodenného života. Celý morálny život je prejavom lásky k Bohu. Sú však špeciálne úkony, ktoré sa vzťahujú priamo na Boha. Je to predovšetkým každodenná modlitba a sv. omša aspoň v nedele a sviatky. Zdržiavanie sa prác v nedele a sviatky, ktoré nie sú nevyhnutné. Rozhodne treba odsúdiť nedeľné nakupovanie v supermarketoch, ktoré sa stalo zlozvykom aj u kresťanov katolíkov. Svätý Otec Benedikt XVI. veľmi zdôrazňuje, aby sme zachovali posvätnosť nedele. Je to deň Pánov i náš. Je to deň, kedy sa má intenzívnejšie prežívať rodinné spoločenstvo, ktoré je počas týždňa rozídené. Majte čas na seba, ak chcete byť šťastní.
Rodinné spoločenstvo, ak má byť pevné a šťastné, treba starostlivo založiť a ustavične budovať. Aj tu treba povedať, že sa v našom kresťanskom spoločenstve zaužíval spôsob spolužitia mladých pred uzavretím manželstva. Akoby na skúšku. Manželstvo sa však nedá skúšať. Pokiaľ to nie je manželstvo sú tam celkom iné pocity a vzťahy ako v manželstve. Prax ukazuje, že také dopredu vyskúšané manželstvá sú zraniteľnejšie ako ostatné. Boží zákon sa nedá ani prekrúcať ani obchádzať, lebo je zapísaný do ľudskej prirodzenosti.
Bratia a sestry, keď začíname nový úsek nášho života, nový rok 2009, urobme si nejaké duchovné plány, predsavzatia, s ktorými chceme začať tento rok. Čas nás všetkých nesie bližšie k večnosti. Náš duch nech tiež hlbšie prežíva Božiu blízkosť, Božiu lásku, ktorá nás sprevádza. Hlboká viera vo večný život nám dáva aj pevnú nádej, že ho dosiahneme. Kresťanská nádej je pevné a činné očakávanie všetkých milostí, ktoré potrebujeme k spáse, a potom samotnú spásu.
Svätý Otec Benedikt XVI. končí svoju druhú encykliku o kresťanskej nádeji Spe salvi pohľadom na Pannu Máriu ako na hviezdu našej nádeje. V dávnych dobách, pokiaľ námorníci nemali kompas na určovanie svetových strán, orientovali sa len hviezdami na oblohe. Na duchovnom nebi je takou orientačnou hviezdou Panna Mária. Preto ju v piesni pozdravujeme: Zdravas hviezda morská. Nech nám jej žiarivý príklad lásky a vernosti Bohu svieti po celý rok. Kto ju nasleduje v čnostiach, nemôže zblúdiť.
Nech vás na tejto ceste po celý rok 2009 žehná všemohúci Boh Otec, i Syn, i Duch Svätý.
Váš o. b. František
