Pápež Benedikt XVI. v nedeľu 9. marca o 10.00 slávil svätú omšu v rámci návštevy Medzinárodného mládežníckeho centra pri Vatikáne v Kostole sv. Vavrinca v Ríme. Napoludnie sa však ako zvyčajne pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na Námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:„Drahí bratia a sestry,
v našom pôstnom putovaní sme prišli k piatej pôstnej nedeli, pre ktorú je charakteristické čítanie evanjelia o vzkriesení Lazára (Jn 11, 1 - 45). Ide o posledné veľké Ježišovo ,znamenie´, po ktorom sa veľkňazi zhromaždili v synedriu a rozhodli sa zabiť ho. Rozhodli sa zabiť aj Lazára, ktorý bol žijúcim dôkazom božstva Krista, Pána života a smrti. Táto evanjeliová stať v skutočnosti ukazuje Ježiša ako pravého človeka a pravého Boha.
Evanjelista to vyjadruje predovšetkým na jeho priateľstve s Lazárom a jeho sestrami Martou a Máriou. Zdôrazňuje, že Ježiš ich ,mal rád´ (Jn 11, 5), a preto chcel uskutočniť veľký zázrak. ,Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť´ (Jn 11, 11), povedal učeníkom. Cez metaforu spánku pritom vyjadril Boží pohľad na fyzickú smrť: Boh ju v vidí ako spánok, z ktorého je možné prebudenie. V konfrontácii so smrťou Ježiš ukázal, že má nad ňou absolútnu moc. Vidíme to aj vtedy, keď vracia život mladému synovi naimskej vdovy (porov. Lk 7, 11 – 17) a tiež dvanásťročnému dievčaťu (porov. Mk 5, 35 – 43). Vtedy povedal: ,Dievča neumrelo, ale spí´ (Mk 5, 39), za čo ho prítomní vysmiali. V skutočnosti je to však práve takto: smrť tela predstavuje spánok, z ktorého je možné prebudenie v ktoromkoľvek momente. Táto moc nad smrťou však Ježišovi nebráni prežívať úprimný súcit s bolesťou z odlúčenia. Keď videl plakať Martu a Máriu a všetkých, ktorí ich prišli potešiť, aj Ježiš ,sa zachvel v duchu´ a dokonca ,zaslzil´ (Jn 11, 33. 35).
Kristovo srdce je božsko-ľudské. Boh a človek sa v ňom dokonale stretli - bez rozdelenia a bez zmätku. On je obrazom, ba čo viac, je vtelením Boha, ktorý je láskou, milosrdenstvom, otcovskou a materskou nežnosťou, Boha, ktorý je životom. Preto Marte slávnostne vyhlasuje: ,Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?´ (Jn 11, 25 – 26). S touto otázkou sa Ježiš obracia na každého z nás. Táto otázka presahuje našu schopnosť chápať a vyžaduje od nás, aby sme Ježišovi dôverovali, ako on dôveroval Otcovi. Odpoveď Marty je príkladná: ,Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet´ (Jn 11, 27). Áno, Pane! Aj my veríme, navzdory našim pochybnostiach a temnote. Veríme ti, lebo ty máš slová večného života. Chceme ti veriť, pretože dávaš dôveryhodnú nádej na život po živote, na autentický a plný život v tvojom kráľovstve svetla a pokoja.
Zverme túto modlitbu Panne Márii. Kiež na jej orodovanie zosilnie naša viera a naša nádej v Ježiša, zvlášť vo chvíľach najväčších skúšok a ťažkostí."
