Motu Proprio Summorum Pontificum Benedikta XVI. o používaní „tridentskej liturgie“ vyvolalo v Cirkvi mnoho otázok, ale tiež aj istý nesúhlas. Svätá Stolica preto pripravuje dokument, ktorý pomôže správne interpretovať toto pápežské nariadenie a prinesie odpovede na mnohé otázky. Prípravu dokumentu potvrdil pre taliansky internetový spravodaj Petrus, Mons. Perl, sekretár Pápežskej komisie „Ecclesia Dei“. Sekretár Kongregácie pre Boží kult a sviatosti, Mons. Albert Malcolm Ranjith Patabendige, pre spomínaný internetový spravodaj potvrdil, že reakcie na pápežský dokument boli pozitívne, ale „a je zbytočné to poprieť, aj kritické a to zo strany teológov, liturgistov, kňazov, biskupov a dokonca kardinálov. Úprimne nerozumiem tomu. Pozývam všetkých, predovšetkým biskupov, aby počúvali pápeža, ktorý je Petrovým nástupcom“.Podľa Mons. Ranjitha, tieto nesúhlasné názory vychádzajú „z ideologických predsudkov a z pýchy.“ Umožnenie slávenia v tridentskom obrade nie je útokom na liturgiu po II. Vatikánskom koncile. „Aj keď – ako poznamenal Mons. Ranjith – je mi do smiechu, keď počujem mojich priateľov hovoriť, ako je niektorý kňaz svätý, kvôli svojim homíliám, alebo preto, ako rozpráva. Svätá omša je obeta, dar, tajomstvo, nezávisle od kňaza, ktorý ju slúži. Je veľmi dôležité, aby kňaz ustúpil do úzadia. Protagonistom svätej omše je Kristus. Nechápem preto liturgie, ktoré sa zmenia na divadelné vystúpenia s tancom, spevom a potleskom“. Podľa sekretára kongregácie ide o zneužitie liturgie a Vatikánsky úrad na to viackrát upozornil. „Bohužiaľ tieto dokumenty často skončili v archíve, alebo ešte horšie, v odpadkovom koši“. Kritici Motu Proprio sú aj proti používaniu latinského jazyka počas omše. Jeho používanie v liturgii a Cirkvi však „nikdy nebolo zrušené a naviac je zárukou univerzálnosti Cirkvi“.
Mons. Ranjith, sekretár Kongregácie pre Boží kult a vysluhovanie sviatostí sa v rozhovore dotkol aj neúmerne dlhých homílií. „Aj v tomto prípade ide o zneužitie“ – zdôraznil. „Homílie, ako hovorí aj Svätý Otec, sa majú dotýkať exkluzívne katechetického aspektu. Nemôžu byť sociologickou štúdiou, alebo zbytočným táraním. Napríklad, kňazi často nasmerujú homíliu na tému politiky, a to preto, lebo sa na ňu vôbec nepripravili. Prehnane dlhá homília je synonymom slabej prípravy. Homília má mať 10, maximálne 15 minút.“
