Pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe chceme aj my členovia Konferencie biskupov Slovenska pozdraviť všetkých vás, ktorí rozličným spôsobom a z rôznych dôvodov trpíte pod ťarchou chudoby, a prejaviť každému z vás svoju spolupatričnosť. Naša solidarita však nezostáva iba pri spolucítení. Podľa našich možností sa snažíme konkrétne pomáhať každému núdznemu prostredníctvom charitatívnej služby cirkevných organizácií i jednotlivých kresťanov. Vo svetle viery si totiž uvedomujeme, že v osobe núdzneho brata či sestry sa s nami stretáva sám Boží Syn a očakáva našu ochotnú službu (porov. Mt 25, 40). Na obetavé prejavy solidarity s chudobnými vyzývame nielen veriacich, ale aj všetkých ľudí dobrej vôle. Pripomíname tiež, že rozličné služby cirkevnej charitatívnej pomoci nemajú nahradiť to, čo je povinná poskytovať chudobným zo spravodlivosti spoločnosť, jej inštitúcie, zamestnávatelia i jednotliví občania. Jednou z hlavných príčin chudoby u nás je rastúca sociálna nespravodlivosť, ktorej príčinou je bezohľadný egoizmus niektorých zamestnávateľov a vlastníkov podnikov vrátane zahraničných podnikateľov. Pripomíname teda predstaviteľom vlády, ako aj odborom, aby bedlivejšie zabezpečovali ochranu pracovníkov pred nespravodlivým vykorisťovaním.
Chudoba má však neraz svoje príčiny aj v nezodpovednom počínaní tých, ktorí do chudoby upadli. Často je to alkoholizmus, hazardné hry, nerozvážna snaha o rýchle zbohatnutie, rozbité rodiny, nemravný život, nedbalosť a lenivosť. S plnou zodpovednosťou vyzývame každého, kto sa môže pričiniť o zlepšenie svojho položenia, aby vyvíjal trvalé úsilie – ak treba i s pomocou druhých – a robil všetko pre to, aby si sám zabezpečoval živobytie pre seba i pre svoju rodinu, a to statočnou prácou i bezúhonným životom (porov. 2 Sol 3, 10).
Sme si vedomí toho, že z rozličných dôvodov sú a budú medzi ľuďmi rozdiely, čo sa týka materiálneho vlastníctva (porov. Mt 26, 11). Všetci nemajú rovnaké schopnosti. Niektorí dokážu svojou usilovnou podnikavosťou zveľaďovať materiálne hodnoty viac ako iní. Táto skutočnosť však nemá viesť k sebeckému vlastneniu, ale k službe druhým. Statoční podnikatelia môžu byť veľkými dobrodincami mnohých jednotlivcov i rodín a môžu prispievať k dobru celej spoločnosti.
Nebolo by preto správne, aby tí, ktorí nedokážu úspešne zveľaďovať materiálne hodnoty, prepadli pocitom závisti a nespokojnosti, ale aby si uvedomili svoje možnosti (hoci menšie) a aj tie dávali do služby druhým. Tak môžu i oni nachádzať spokojnosť a šťastie v skromnejšom spôsobe života.
Podstatné však je, aby v našej vlasti, v našich mestách i obciach nemusel nik hladovať a nik mrznúť. Bez ohľadu na to, z akých príčin je niekto v stave biedy, treba urobiť všetko, aby sme týmto ľuďom dali, čo potrebujú na dôstojný život. Vzťah k chudobným je citlivým barometrom našej ľudskej i našej kresťanskej viery. Prosíme, nepodľahnime bezcitnému egoizmu a všetci sa pričiňujme o šírenie civilizácie lásky!
