Pápež Benedikt XVI. zverejnil v sobotu očakávaný dokument s názvom “Motu Proprio k použitiu rímskej liturgie spred uskutočnenia reformy v roku 1970”, týkajúci sa slávenia liturgie podľa misála schváleného v roku 1962 pápežom Jánom XXIII., ktorý nikdy nebol právne zrušený. Dokument prichádza ako ovocie pápežovho dlhého premýšľania, mnohých konzultácií a modlitieb. Hovorca Svätej stolice Federico Lombardi tvrdí, že najlepším spôsobom ako dobre pochopiť nový dokument, je “čítať pozorne list pápeža, ktorý ho sprevádza”. Má na mysli vysvetľujúci list Svätého Otca, rovnako vydaný dnes, adresovaný katolíckym biskupom celého sveta, aby objasnil svoje pohnútky k napísaniu Motu proprio.“Benedikt XVI. nás nevracia späť, ale vedie nás dopredu, vložiac nás pevne do pokračovania dejín Cirkvi. Cieľom tohto vykročenia dopredu je najmä napredovanie – tak osôb ako komunít – v hĺbke stretnutia s Bohom,” vysvetľuje páter Lombardi. Podľa Svätého Otca Rímsky misál zverejnený pápežom Pavlom VI. a dvakrát vydaný v reedícii počas pontifikátu pápeža Jána Pavla II. zostane aj naďalej riadnou formou pre slávenie Eucharistie. Misál Jána XXIII., ktorého používanie terajší pápež uľahčil práve v novom dokumente, sa bude používať ako mimoriadna forma eucharistického slávenia. Podľa hovorcu pápež “nemá úmysel urobiť revolúciu vzhľadom na súčasné využitie liturgie obnovenej koncilom”, ktorú aj naďalej bude sláviť väčšina veriacich. Teda nejde o krok späť, ani o narušenie autority koncilu či zodpovednosti biskupov.
Po Druhom vatikánskom koncile aj pápež Ján Pavol II. videl nutnosť vydať normy k použitiu misálu z roku 1962, preto 2. júla 1988 vydal Motu Proprio “Ecclesia Dei”. Ním chcel zvlášť podať pomocnú ruku Bratstvu sv. Pia X., založenému Marcelom Lefébvreom, aby obnovili plné spoločenstvo s nástupcom sv. Petra. Žiaľ, dodnes táto rana rozdelenia nie je uzdravená. Keďže súčasný Svätý Otec si je vedomý zodpovednosti za jednotu kresťanov, jeho nový dokument nadväzuje na iniciatívu jeho predchodcu v túžbe po jednote v Cirkvi.
Benedikt XVI. nemá v úmysle zmenšovať význam a úlohu biskupov pri vedení miestnych Cirkví, preto sa na nich v závere sprievodného listu obracia s dôverou, aby po uplynutí troch rokov napísali Svätej Stolici svoje hodnotenia a skúsenosti, ktoré budú hlavou Katolíckej cirkvi starostlivo zvážené.
