Cieľom prezentácie postojov zástupcov občianskeho združenia Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo ( ďalej SSPR) a ich spolupracovníkov na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a v Kabinete výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV v Bratislave je presvedčiť verejnosť na Slovensku o potrebe osobitného predmetu sexuálna výchova. A to napriek existujúcej koncepcii Výchovy k manželstvu a rodičovstvu (ďalej VMR) a z nej vychádzajúcich osnov, ktorá od septembra 1998 zaväzuje všetky základné a stredné školy, aby vo výchovných predmetoch etická a náboženská výchova (v alternatíve), v prírodovedných a literárnych témach a na triednických hodinách predstavili deťom a mládeži výchovný obsah problematiky výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Pre túto nadpredmetovú problematiku VMR bola vypracovaná učebnica a vydaná v 70 tis. náklade Metodicko-pedagogickým centrom na Tomášikovej ulici v Bratislave. Učitelia a učiteľky dnes oprávnene volajú ešte po vypracovaní pracovných listov pre deti základných škôl, najmä prvého stupňa.

Cieľ zaviesť na školách SR osobitný predmet „sexuálna výchova“ sledujú a systematicky na ňom pracujú odborníci združení teraz v SSPR od roku 1988 (známa diskusia na stránkach časopisu Nové slovo o komercializácii ľudskej sexuality).

Autori príspevkov, aby presadili svoj cieľ, neváhali:

1. Preukázať neznalosť a zámerne skresliť situáciu na školách na Slovensku tvrdením:

„Deti majú právo na informácie o tom, čo sa deje s ich telom , no to si ešte málokto z dospelých na Slovensku uvedomuje“.

Týmto tvrdením negujú - popri zodpovedných rodičov, ktorí deťom vysvetlia podľa ich otázok ich situáciu – výuku prírodovedných predmetov, v tom náuku o ľudskom tele, a tichú a zodpovednú prácu tisícok učiteliek etickej výchovy, katechétok a triednych učiteľov, ktorí sa snažia venovať deťom a mládeži, viesť s nimi dialóg na témy, ktoré ich zaujímajú, alebo prizývajú odborníkov na školy k diskusiám v triedach.

2. Autori hovoria o bližšie neurčenom výskume na školách, v ktorom sa malo od detí a mladých ľudí zisťovať, čo by chceli počuť v škole o sexualite bez toho, že by uviedli, aký bol vek detí, v ktorých regiónoch sa výskum realizoval, na akom počte respondentov a aké otázky boli vo výskume použité

Je iste dôležité vedieť, na čo sa chcú deti opýtať tých dospelých, ktorí sú im prirodzenou autoritou. Sú to však vždy veľmi osobné otázky, ku ktorým má právo vyjadriť sa škola a najmä rodina. Nemožno plošne poskytovať odpovede podľa otázok celkom iných detí, iného veku, z iného prostredia.

Právo zasahovať do výchovy v takejto osobnostne tak citlivej oblasti majú v prvom rade rodičia. Výskum, realizovaný Výskumným ústavom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave koncom 90. rokov, adresovaný rodičom detí zo 6. a 7. tried ZŠ zo všetkých regiónov SR, ukázal, že 74 % rodičov si praje, aby ich deti boli vychovávané k presvedčeniu, že „pravá láska dokáže čakať“, 26 % rodičov by akceptovalo začiatok intímneho života ich detí , ak by sa ich deti tak rozhodli, pred obdobím dospelosti.

3. Autori rozlišujú sexuálnu výchovu a výchovu k manželstvu a rodičovstvu: Sexuálna výchova v ich chápaní plne toleruje predčasné a nezrelé sexuálne debuty u detí. A výchovu k manželstvu a rodičovstvu (ďalej VMR) odmietajú čo do názvu i čo do zamerania (podľa vlastnej interpretácie), nechápu ju ako výchovu ku zodpovedným a trvalým partnerským vzťahom, čo my považujeme za podstatné.

4. Autori prezentujú holandské skúsenosti so sexuálnou výchovou a tri princípy, ktorými sa riadi holandská prax výchovy, interpretujú populisticky, v prospech permisívneho chápania výchovy, a ako údajne na Slovensku neznáme. Ktorý pedagóg a zodpovedný rodič by popieral, že deti majú právo na pravdu o živote, že ich sexuálny vývoj je treba rešpektovať a s úctou a citlivo sprevádzať, že je nutné s mladými viesť dialóg a pravdivo odpovedať na ich otázky? V tom je určite dosť priestoru na zdokonalenie na všetkých úrovniach výchovy na Slovensku.

Konferencia OSN o populácii a rozvoji v Káhire 1995 v časti o výchove detí a mládeže k sexuálnemu zdraviu (to je pojem Svetovej zdravotníckej organizácie, v ktorom sa v súvislosti so sexualitou hovorí ešte o láske, definícia sexuálneho zdravia je z roku 1974) odporúča a vyzýva členské krajiny OSN, aby rešpektovali pri hľadaní foriem a obsahov výchovy k sexuálnemu zdraviu národné, kultúrne a náboženské tradície každej jednej krajiny.

5. Autori oslavujúc fascináciu telom z holandskej praxe sexuálnej výchovy ( meranie dĺžky penisu, porovnávanie tvarov pŕs u dievčat, povedať deťom o funkcii klitoris a odporúčať masturbáciu u chlapcov i u dievčat) radikálne zatláčajú do úzadia aspekt lásky v sexualite. Sexualita je prezentovaná ako cieľ, ako zábava jednotlivca s vlastným telom a s telom vybraného partnera/partnerky a nie ako prostriedok na vytváranie trvalých vzťahov mužov a žien.

6. Autori nerešpektujú bežnú pedagogickú zásadu, že látka sa má podávať deťom primerane veku a postupne; nezahltiť ich informáciami, neposkytovať predčasne informácie, ktoré ich vedú experimentovať s vlastným telom a so sexuálnymi dobrodružstvami.

7. Autorom by sme chceli priateľsky, na základe vlastnej skúsenosti, povedať: deti nepotrebujú zvádzanie na predčasné nezrelé a zraňujúce sexuálne správanie. Potrebujú, aby sme ich s láskou a postupne uvádzali do tajomstva prekrásneho daru lásky a sexuality.

Darmo budeme deti a mládež učiť na hodinách sexuálnej výchovy pravidlá biologickej komunikácie telom, ak súčasne ich nevedieme ku rozvíjaniu bohatstva komunikácie v medziľudských vzťahoch, vo vzťahoch medzi dievčatami a chlapcami. Pri nadmernej ponuke sexuálnych podnetov a informácií o ľudskej sexualite máme dôvody sa obávať, že sexuálna výchova tak vehementne ponúkaná SSPR postráda vedenie k zodpovednej láske, k umeniu čakať na dozretie vzťahov v trvalý vzťah.

Sexualita bez lásky je oheň, ktorý nehreje, ale spaľuje a ktorý nemá nádej budovať trvalé vzťahy medzi ženami a mužmi.

V Bratislave 19. novembra 2005

Fórum kresťanských inštitúcií

Gorkého 15

811 01 Bratislava

0903 783 229

mail: info@fki.sk

( Fórum kresťanských inštitúcií ) 20051123011   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]