EÚ: Náboženstvo – najhorší nepriateľ pokoja vo svete!Medzinárodné organizácie ako OSN a EÚ sa stále nepriateľskejšie stavajú proti kresťanskému chápaniu ľudských práv. To je téza, ktorá sa objavila v júni 2005 v publikácii Contro il Cristianismo – L´ONU e l´Unione Europea come nuova ideologia.
Eugenia Rocella a Lucetta Scaraffia, dve talianske autorky, v diele poukazujú na nápadné zmeny v definícii ľudských práv. Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN z r. 1948 neobsahuje napríklad nijaké z tzv. „reproduktívnych práv“. Hlavný dôvod výskytu týchto nových „práv“ vidia autorky v kultúrnom prelome 60. rokov. Vtedy sa nekonala iba „kultúrna revolúcia“ v oblasti sexuality, ale aj v chápaní ľudských práv.
Sexualita sa oddelila od plodenia detí, oslavovala sa myšlienka autonómie jednotlivca a ľudský život sa degradoval iba na niečo biologické, čím možno manipulovať v laboratóriu.
Ľudstvo sa v týchto rokoch usiluje aj o navrhnutie novej utópie založenej na uspokojovaní sexuálnych túžob. Tento utopický pohľad medzinárodné organizácie stále viac vnucovali najmä krajinám tretieho sveta, pretože finančnú podporu spájali s programom tzv. reproduktívnych práv.
V publikácii sa ďalej vysvetľuje, že medzinárodné inštitúcie považujú Katolícku cirkev a niektoré iné náboženstvá za nebezpečenstvo pre toto chápanie práv. Ostrú kritiku vyvolal aj postoj Cirkvi k niektorým otázkam týkajúcich sa žien. Vyvrcholením tohto vývoja bolo konečne odmietnutie uznania kresťanského dedičstva Európy v Európskej ústave zo strany EÚ.
Autorky vysvetľujú, že katolícky pohľad na ľudské práva sa veľmi podstatne líši od iných pohľadov: vlády a medzinárodné organizácie ako OSN zakladajú svoje chápanie ľudských práv na mysliteľoch osvietenstva 18. storočia a na ideách americkej a francúzskej revolúcie. Cirkev naproti tomu spája ľudské práva s pojmom ľudskej dôstojnosti, ktorá sa zakladá na človeku stvorenom na Boží obraz. V myslení Cirkvi hrá dôležitú úlohu aj pojem „prirodzeného práva“, ktoré sa spája s ľudskou povahou a preto ho nemožno svojvoľne predefinovať.
Aj keď sa deklarácia OSN z r. 1948 zakladá na čisto ľudskom výklade ľudských práv, Cirkev tento dokument uznáva a podporila mnohé iniciatívy OSN v tomto smere.
Sekulárne náboženstvo
Popri odchýlkach v oblasti sexuálnej morálky a v chápaní ľudských práv pripomínajú autorky ešte ďalší zdroj konfliktov medzi Cirkvou a Spojenými národmi. V ostatných rokoch sa organizácie v rámci OSN aj mimo nich pokúšali vyvinúť a etablovať istý druh alternatívneho náboženstva s vlastným kódexom správania.
Spojené národy sa podieľali na množstve iniciatív, ktoré sa týkali dialógu medzi náboženstvami a rôznymi morálnymi kódexmi. Jadrom tohto úsilia bol postoj, ktorý kladie všetky náboženstvá a presvedčenia na jeden a ten istý stupeň. Dokonca sa robili pokusy sformulovať univerzálny morálny kódex, aby sa Desatoro prikázaní nahradilo myšlienkou „Charty Zeme“, v ktorej sa ekológia a pohanstvo vzájomne zmiešavajú.
Zmes New Age, ekologického úsilia a idealizácie princípu tolerantnosti ako hlavná línia náboženskej praxe vyvolala veľkú kritiku zo strany Cirkvi. Konkrétne sa v knihe cituje výpoveď arcibiskupa Jean-Louis Taurana z r. 2003 - obdobia, keď bol sekretárom Svätej stolice pre vzťahy so štátmi. Arcibiskup Tauran odsúdil, že sa kresťanské hodnoty niekedy odmietajú, pretože sa niektorí nazdávajú, že sú v protiklade k princípu tolerancie. A pripomenul, že organizácie, ktoré stoja za kritikou kresťanstva, sú v mnohých prípadoch vedené ideologickými a ekonomickými záujmami a svoje predstavy nanucujú slabším národom.
Prenasledovanie kresťanov sa ignoruje
Európska únia sa síce až tak veľmi nepodieľa na propagovaní nového všeobsiahleho svetového náboženstva, alebo univerzálneho etického kódexu správania, no zato je ovplyvnená silne sekularizovanou orientáciou nepriateľskou voči etablovaným cirkvám, najmä voči Katolíckej cirkvi.
Roccella a Scaraffia ďalej pripomínajú, že správa Komisie pre ľudské práva Európskeho parlamentu za rok 2003 síce odsudzuje potláčanie prívržencov sekty Falun Gongu alebo budhistov v Číne, ale o prenasledovaní kresťanov nestráca ani slovo. Islamské krajiny EÚ kritizuje, pretože diskriminujú ženy, súčasne však úplne mlčí o vážnom obmedzovaní kresťanských aktivít v týchto krajinách.
Ostrú kritiku EÚ si muselo vypočuť aj Taliansko, pretože talianska ústava sa odvoláva na význam Katolíckej cirkvi. Pritom sú v krajine dané všetky záruky pre úplnú náboženskú slobodu. Autorky pripomínajú, že správa z r. 2003 predstavuje náboženstvo vo všeobecnosti ako najhoršieho nepriateľa pokoja vo svete!
V ostatných rokoch sa v dokumentoch EÚ náboženstvo predstavovalo vo všeobecnosti ako veľmi škodlivé. Často tu nachádzame tendencie hádzať všetky formy náboženstva do jedného vreca a odmietať ich ako fundamentalistické a netolerantné, a preto s modernou pluralistickou spoločnosťou nezlučiteľné!
Bola to presne tá istá Komisia EÚ pre ľudské práva, ktorá výslovne kritizovala Katolícku cirkev kvôli jej odmietaniu „manželstva“ homosexuálnych párov a neschvaľovaniu adopcie detí týmito pármi.
EÚ veľmi aktívne podporuje rôzne druhy plánovania rodiny a financuje tieto iniciatívy OSN, ale aj aktivity súkromných organizácií, akou je napríklad International Planned Parenthood Foundation (IPPF) – Medzinárodná nadácia plánovania rodičovstva – jedna z hlavných organizácií, ktorá by chcela rozšíriť potraty do všetkých častí sveta.
Kniha popisuje, akým spôsobom nadšenie pre tzv. „reproduktívne práva“ vedie EÚ k tomu, aby Katolícku cirkev predstavovala ako nepriateľa žien. Zatiaľ čo dokumenty EÚ postupujú veľmi opatrne, čo sa týka kritiky postoja k ženám v islamských krajinách, u Cirkvi a pápeža sa iba zriedka šetrí kritikou.
Dotácie pre Plánované rodičovstvo
V podrobnej prílohe publikácie, ktorú zostavila Assuntina Morresi, sa nachádza okrem chronológie konferencií OSN a zoznamu dokumentov aj prehľad o aktivitách Nadácie plánovania rodičovstva a zakladateľky tejto organizácie Margarety Singerovej. Táto organizácia združuje 148 národných skupín a je aktívna v 180 krajinách. V roku 2003 mala príjem 87 miliónov dolárov. Udržiava úzke styky s národnými vládami ako aj so Spojenými národmi a s Európskou úniou. V roku 2003 pochádzalo až 73 % jej finančných prostriedkov z vládnych zdrojov!
Národné skupiny sú dokonca ešte lepšie finančne vybavené. Príjem Federálnej organizácie plánovaného rodičovstva v USA bol v rokoch 2003 až 2004 až 810 miliónov dolárov, z nich 265,2 milióna dolárov pochádzalo z vládnych subvencií. Tieto čísla, ako sa zdá, ukazujú, že chápanie ľudských práv, ktoré ponúka Plánované rodičovstvo, je pre mnohé vlády príťažlivejšie ako chápanie Cirkvi.
