Ústav pamäti národa zverejnil zväzky spolupracovníkov bývalej Štátnej bezpečnosti, v ktorých sú uvedené aj mená biskupov a kňazov Katolíckej cirkvi. Hoci ešte nie sú uverejnené zväzky všetkých oblastí, Konferencia biskupov Slovenska vyjadruje toto svoje stanovisko: 1. Pripúšťame, že niektorí duchovní spolupracovali a stáli v službách ŠtB a nechceme ich obhajovať.
2. Ak sa dobrovoľne ponúkli kvôli vyšším postom, kariére či peniazom, ak na kohokoľvek donášali alebo zlomyseľne škodili – je to odsúdeniahodné.
3. Ak spolupracovali vydieraní pre svoje delikty alebo charakterové slabosti – je to poľutovaniahodné.
4. Ak sa často navštevovaní a obťažovaní pracovníkmi ŠtB zamotali do ich sietí a osamotení žili v neustálom strachu a napätí; ak boli vydieraní pre nejaké priestupky; ak podľahli panike a snažili sa zmierlivým spôsobom udržať prijateľnú úroveň kontaktov – treba mať s nimi súcit.
5. Ak ani nevedia, ako sa do evidencie ŠtB dostali, dokonca výslovne tvrdia, že ju nepodpísali a že nikoho neudávali a žiadne výhody nemali, naopak, že pred príslušníkmi ŠtB žili v neustálom strachu a úzkosti – treba im veriť.
Vieme o svojich ľudských slabostiach i kňazských zlyhaniach.
Preto my biskupi všetkých, ktorým duchovní spoluprácou s ŠtB ublížili (a to tak kňazom, ako aj laikom), odprosujeme. Všetkých, ktorých svojou spoluprácou s ŠtB pohoršili, prosíme o ospravedlnenie a odpustenie. Aj Sväté písmo nás nabáda: „Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí“ (Mt 6, 14).
Žili sme v ťažkých časoch – v desaťročiach komunistickej diktatúry, v období intríg, podozrievania, zastrašovania. Zvláštnu pozornosť venovala ŠtB práve Katolíckej cirkvi. Už bezprostredne po roku 1949 komunisti začali jej prenasledovanie. Boli pozatvárané semináre, rehole, školy, zakázaná činnosť Gréckokatolíckej cirkvi, mnohí boli vo väzeniach, dokonca mučení a zavraždení. Mnohí tento tlak nevydržali, niektorí sa nazdávali, že spoluprácou dokonca zachraňujú Cirkev. Avšak absolútna väčšina katolíckych kňazov obstála čestne, ba niektorí hrdinsky.
Mnohí z nich sú už vo večnosti. Tí, ktorí ešte žijú, nech sa s tým v duchu pokánia vyrovnajú vo svojom svedomí pred Pánom Bohom a pred ľuďmi.
Dnes sú na pranieri „vinníci“ – obete vtedajšieho komunistického režimu a jeho neľudských praktík. No prvá na pranieri by mala byť bývalá KSČ, KSS. Ona bola iniciátorkou aktivít ŠtB a jej príslušníkov.
Zaráža nás však jedna skutočnosť. Zatiaľ čo médiá v publikovaných textoch uvádzajú mená kňazov i iných spolupracovníkov, nehovoria o príslušníkoch, ktorí celú spoluprácu organizovali, nanucovali a prostredníctvom nej vydierali. My všetci, celé Slovensko, by sme mali žiť očistení podľa pravdy a v pravde, čo je jediná záruka nášho dôstojného života do budúcnosti.
Donovaly 23. februára 2005
Konferencia biskupov Slovenska
