V uplynulých dňoch bola Cirkev opäť v paľbe médií v dobrom i v zlom. Dane z nehnuteľností, zväzky Štátnej bezpečnosti (ŠTB), ako aj výzva Aliancie nového občana (ANO) na sprehľadnenie majetku cirkví poskytovali zaujímavé témy informovať i dezinformovať verejnosť. Okrem otázok redaktorov sa v mojej pošte hovorcu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) množili aj otázky divákov, poslucháčov a čitateľov so spoločným refrénom: „a prečo ste im nepovedali...?“ Nuž, na možnosť posúdenia zhrniem to, čo som všetkým skutočne povedal. Čo z toho jednotlivé médiá priniesli a ako objektívne, to opäť posúďte sami.Dane z nehnuteľností
Podľa novej legislatívy majú od tohto roku aj cirkvi platiť dane z nehnuteľností. Zostáva im možnosť obrátiť sa na miestnu samosprávu so žiadosťou o zníženie či odpustenie tejto dane. V tomto súvise boli otázky novinárov i moje odpovede zhruba rovnaké. Samostatnou právnou jednotkou je farnosť, eventuálne biskupský úrad, ktoré majú listy vlastníkov a presný prehľad o svojich nehnuteľnostiach. Dane neplatí Cirkev ako celok ani KBS. Vyjadril som sa, že chápeme finančné ťažkosti miestnej samosprávy, ale aj to, že i pre farnosti to bude nová záťaž, a to najmä v chudobnejších oblastiach, kde sa na dane napokon aj tak budú musieť vyzbierať miestni obyvatelia. Zdôraznil som, že závisí aj od rozumnosti samosprávy zvážiť, nakoľko práve kostol a farské aktivity prispievajú k spoločnému dobru. V mnohých obciach okrem farských aktivít ponúka alternatívu už len hostinec.
Viacerým som pripomenul konkrétne činnosť saleziánov v bratislavskej Peržalke, ktorí v tomto zložitom prostredí formujú mládež aj na ľudskej a občianskej rovine a dane im značne sťažia už i tak neľahkú finančnú situáciu. Na otázku, či vieme, akú sumu to bude celkove pre Cirkev predstavovať, som odpovedal záporne, vysvetliac, že Cirkev nemá ani kapacity, ani dôvod robiť takúto celkovú štatistiku. Partnerom pre štátnu administratívu sú jednotlivé farnosti či biskupské úrady. Že jedna komerčná televízia z toho vyprodukovala jediný údaj, a to, že Cirkev ani nevie, čo vlastní, patrí k jej rukopisu - komu sa takto skreslené údaje nepáčia, nech ju radšej nesleduje.
Transparentnosť majetku
Strana ANO s januárovými volebnými preferenciami tesne pod prahom zvoliteľnosti (4,3 %) vyšla s iniciatívou žiadať sprehľadnenie majetku cirkví a náboženských spoločností. Väčšine médií (v priebehu 3 hodín 10 interview) som odpovedal týmito bodmi:
1. Na list biskupi odpovedia, keď ho oficiálne dostanú, a to na svojom riadnom plenárnom zasadnutí 22. - 23. februára.
2. Pre Cirkev nie je partnerom nijaká politická strana, ale vláda a cirkevný odbor Ministerstva kultúry SR.
3. Na prvú časť listu, v ktorom ANO argumentuje právom občanov vedieť, ako sú vynakladané štátne dotácie cirkvám, som odpovedal, že tieto prostriedky sú úplne transparentné – dokázala to aj nedávno skončená kontrola Národného kontrolného úradu. Väčšina týchto prostriedkov ide na platy duchovných a odvody.
4. V súvislosti s druhou časťou listu, v ktorej sa žiada sprehľadnenie celého cirkevného majetku, som zdôraznil, že ako strana na to nemá právo a, že pojem „cirkevný majetok“ je veľmi široký. Väčšina cirkevných objektov a predmetov má totiž historickú a umeleckú hodnotu, ktorú nie je ľahké vyčísliť a pre Cirkev neprináša zisk, ale náklady na údržbu a ochranu. Pôdu a lesy by bolo potrebné špecifikovať a hodnotiť v každej farnosti jednotlivo - dane za pôdu často predstavujú väčšiu sumu ako možný zisk. Akékoľvek paušálne čísla by boli zavádzajúce. Potom by bolo potrebné finančne vyčísliť aj verejnoprospešné aktivity Cirkvi. Uistil som, že ak by sa taká analýza spravila profesionálne (čo je však personálne i časovo veľmi náročné) a verejnosť by bola o nej pravdivo informovaná, Cirkev sa výsledkov nielenže nemusí báť, ale naopak, ukázalo by sa, že spoločnosť je voči nej skôr dlžníkom. Taktiež som poukázal na to, že túto úlohu má vo svojej kompetencii Ústav pre vzťahy cirkví a štátu.
Kauzy spolupráce s ŠTB
Vyjadrenie ku kauzám údajnej spolupráce s ŠTB nechávam na rozhodnutí biskupov, ktoré vzíde z februárového plenárneho zasadnutia. Ku konkrétnym kauzám som sa ako hovorca nevyjadroval. Mnohým médiám som sa však snažil pripomenúť, že polemiky o údajnej spolupráci cirkevných predstaviteľov považujeme najmä za zastierací manéver. Ako také totiž zväzky jasne dokazujú, že dochádzalo k sledovaniu, zastrašovaniu a šikanovaniu tisícov nevinných občanov vládnymi štruktúrami, čím sa komunistický režim dopúšťal hrubého porušovania medzinárodne uznaných ľudských práv a aktérov by mal súdiť medzinárodný tribunál. Navyše, najtvrdší teror bývalého režimu sa uplatňoval práve na kresťanoch. Aj preto treba k jednotlivým kauzám pristupovať v celej ich šírke a nezjednodušovať ich na nepodložené všeobecné tvrdenia.
Či boli jednotlivé médiá objektívne a pravdivé a nakoľko len vtláčali verejnosti svoje dávno zažité skreslené formy myslenia o Cirkvi, posúďte sami...
MARIÁN GAVENDA, hovorca KBS
