Od Popolcovej stredy platí zdržiavanie sa od akýchkoľvek zábav. Kňazi pri bohoslužbách pomazali veriacim čelo popolom, so slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš!“ Prodekan Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Košiciach Mons. Gabriel Ragan, v súvislosti s pôstnym obdobím, pre Masmediálne stredisko Košickej arcidiecézy uviedol: „Dnes začíname obdobie štyridsaťdňovej predveľkonočnej prípravy. Popolcová streda vznikla vlastne zrátaním dní od prvej pôstnej nedele do Veľkej noci. Týchto dni vyšlo iba 36, preto sa museli pridať štyri dni navyše. V nedele sa totiž Cirkev nepostí, preto sú vybrané z počítania. Východná Cirkev má iný začiatok pôstu. U nich sa medzi pôstne dni nepočíta ani sobota. Tým sa v nej vlastne predlžuje toto obdobie. Popolcová streda má vo svojom názve popolec, ktorý sa pripravuje spálením ratolestí z Kvetnej nedele z predchádzajúceho roka. Popolec naznačuje pominuteľnosť nášho života. Tento obrad súvisí so vstupom do stavu kajúcnikov. Na prvú pôstnu nedeľu je čítanie z knihy Genesis o vyhnaní ľudí z raja a tiež o tom, že sme prach a na prach sa obrátime. Tento výrok sa cituje aj pri značení popolom. Pôvodne sa tento popol používal len pre kajúcnikov, ktorí začínali obdobie svojho verejného pokánia. Od 10.–11. storočia sa stav kajúcnikov tak zmenšil, že sa tento obrad rozšíril na všetkých veriacich. Ľudia si začali byť vedomí, že potrebujú konať pokánie. Tak je to vlastne až dodnes. Popol sa dáva aj malým deťom. Nevylučuje sa teda nikto, kto príde na tento obrad. Charakter prípravy na slávenie Veľkej noci sa nesústreďuje len na pokánie, ale aj na prípravu tých, ktorí ešte neprijali krst. Veriaci ho príjmu počas Veľkonočnej vigílie. Na prvú pôstnu nedeľu sa koná uvedenie katechumenov do poslednej fázy ich prípravy. Pred Cirkvou vyjadrujú svoje rozhodnutie dať sa pokrstiť a Cirkev si ich volí za ľudí, ktorí majú prijať túto sviatosť. Veriacich môžeme zadeliť do dvoch skupín. Ide o dospelých, ktorí sa pripravujú na krst a veriacich spoločne sa pripravujúcich pokáním na slávenie Veľkej noci. Obdobiu predveľkonočnej prípravy hovoríme Veľký pôst a je ohraničené Popolcovou stredou a Veľkým piatkom. V tieto dni platí pôstna disciplína, ktorá pozostáva najmä zo zdržiavania sa mäsitých pokrmov. Veriaci sa počas týchto dní môžu iba raz dosýta najesť. Tým sa vyjadruje úcta ku Kristovmu utrpeniu a jeho posolstvu pre záchranu nás všetkých na tomto svete. Toto posolstvo nie je sústredené iba v ujme na jedle, ale v prvom rade v tom, aby sme hľadeli na duchovné posolstvo učenia Ježiša Krista. Zvlášť je potrebné sa zamerať na jeho vykupiteľskú smrť a zmŕtvychvstanie. Musíme sa otvoriť jeho náuke a následne jej uskutočňovaniu a hľadať, čo je Božou vôľou v našom živote. Toto obdobie nás privádza k stíšeniu sa, z ktorého by mal nastať prechod k činom. Mali by sme sa cítiť ako jedno spoločenstvo, vytvárať opravdivé kresťanské rodiny. Je potrebné byť svetlom pre ostatných svojich známych, prípadne spolupracovníkov. Nemali by sme byť iba nositeľmi mena kresťan. Obdobie prípravy na Veľkú noc nás má obnoviť v rozhodnutí žiť kresťansky, pretože meno kresťan je odvodené od slova Kristus. Duchovným posolstvom tohto obdobia je teda v prvom rade kresťanský život a jeho obnova.“
