Téma dňa - BeňovciTA3 – Téma dňa
Bolo 20.00 hodín, vitajte pri Téme dňa. Banskobystrický biskup Rudolf
Baláž zrušil a zakázal na území svojej diecézy činnosť troch cirkevných
hnutí, založených saleziánom Jánom Beňom. Ide o hnutia, ktorých členov
širšia verejnosť pozná pod názvom Beňovci. Kňazi zo združenia Nazaret či
Slobodné ženy, angažujúce sa v združení Betánia, rovnako ako rodiny s
týmito združeniami spolupracujúce, sú známe najmä svojimi prísnymi
predstavami o kvalitnom kresťanskom živote. Odmietajú napríklad televízne
prijímače vo svojich domácnostiach, deti nepúšťajú do kín či na kúpaliská
a úlohu ženy vidia najmä v rodení a výchove detí. Dekrét biskupa Baláža
zrejme aj pre tieto veci hnutia zrušil a kňazom zakázal ďalšiu činnosť,
ktorá by pripomienky Biskupského úradu nerešpektovala. O aktivitách
Beňovcov a dôvodoch zákazu ich zrušenia budeme hovoriť dopodrobna aj v
dnešnej Téme dňa. Pozvanie prijal Marián Gavenda, hovorca biskupskej
konferencie Slovenska. Vitajte pán Gavenda.
Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: "Ďakujem pekne,
dobrý večer."
Som rád, že ste prijali naše pozvanie aj k takejto, možno pre vás trošku
aj háklivej téme.
Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: "Ona je celkovo
chúlostivá už dlhé roky. Pre mňa osobne nebude ľahké hovoriť, ale myslím
si, že práve tú určitú syntézu nosím v sebe hovoriť aj v mene biskupov a
hovoriť aj v mene tých, ktorí toto hnutie poznali v priebehu jeho vývoja a
aj krásnych časov, aj problematických."
Ja si to veľmi vážim, teším sa už teraz na náš rozhovor, ale poďme pekne
po poriadku. O vyjadrenie sme požiadali aj zástupcu banskobystrického
biskupského úradu.
Telefonát:
Vladimír Farkaš, riaditeľ banskobystrického biskupského úradu, Banská
Bystrica: "V rámci diecéznej synody jedna z tém, ktorá sa na synode
preberala, bola aj téma o hnutiach a v tejto téme o hnutia sa jednotliví
synodálni účastníci zaoberali aj hnutím Nazaret, ale nielen ním. Toto
hnutie pôsobilo tak nejako najvypuklejšie v starostlivosti otca biskupa o
to, ako tuná funguje. No a po rozpoznaní veci boli nastavené mechanizmy,
ktoré mali dopomôcť k tomu, aby to hnutie bolo vnútorne ozdravované. Lebo
tam boli spomínané mnohé problémy, ktoré toto hnutie skutočne v sebe malo,
prílišné zdôrazňovanie autority v podobe maskulinizmu. To je mužský prvok,
alebo dominantný v rodine otcovský prvok, ktorý vytváral častokrát
spôsoby, s ktorými katolícka cirkev nemôže súhlasiť, diktovanie v
súvislosti s vodcom, ktorým je páter Beňo, to čo má byť do bytu kupované,
alebo to čo si majú ženy obliekať. Pán biskup Baláž skutočne rozpoznával
tieto veci veľmi starostlivo a dlhý čas, aby celé to hnutie sanoval, teda
ozdravoval, až to došlo do fázy, že samotný páter Beňo tých, ktorí túto
cestu prijali i sám on ju pri spoločnom stretnutí verbálne deklaroval, že
ju prijíma, nakoniec ju aplikoval prakticky takým spôsobom, že tých, ktorí
to ozdravenie išli urobiť, tak ich sám z tohoto hnutia povyhadzoval. No a
tým pádom to hnutie vlastne položil na lopatky. Preto pán biskup Baláž
nakoniec ozaj po využití všetkých možností, aby to bolo ozdravené,
pristúpil k tomu kroku, že toto hnutie založené pátrom Beňom zrušil a
pôsobenie zakázal. Cirkevné právo aplikuje takéto kroky, ktoré biskup v
konkrétnej diecéze vykoná z titulu ozdravujúceho, to znamená sanačného,
malo by to znamenať tak, že nech skutočne sa zamyslia tí, ktorých sa to
dotýka a potom nech zvážia tie svoje kroky, ktoré nechceli urobiť nech
zvážia, nech to prehodnotia, no a znamená to, že to čo doteraz bolo, že
toto fungovať konkrétne nesmie, že to má fungovať tak, ako to bolo
vysvetlené na tých jednotlivých sedeniach, kde sa snažilo to ozdravenie
tak vykonať."
Kto sú Beňovci?
HOSŤ: Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska
Predtým teda ako budeme ešte konkrétne rozoberať hnutie Nazaret a potom aj
tie hnutia, ktoré s tým úzko súvisia, ako Betánia, poďme sa venovať tejto
oficialite. Realita je taká, že hnutia boli zrušené biskupom, ktorý vydal
dekrét. Čo to znamená? Je možné sa domnievať, že vlastne hnutie Nazaret sa
svojou štruktúrou približovalo nebodaj k akejsi sekte?
Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: "Cirkev je
organizmus, ktorý má v sebe veľa spontánneho, ale zároveň je aj určitá
inštitúcia a má aj zadefinované čo ešte patrí k cirkvi, čo nepatrí k
cirkvi a potom aj, tak ako určitý výrobok, má tú značku kvality, musí
spĺňať určité kritériá, aby ju nosil. Tak aj určité zoskupenie veriacich,
ktoré môže byť voľnejšie, môže mať veľmi širokú škálu, ak chce nosiť to
céčko, že to je cirkevné hnutie, tak musí spĺňať určité kritériá a
samozrejme je to žiadosť o schválenie, je tu určitý proces najskôr keď sa
nachádza na území určitej diecézy, tak je to diecézny biskup, ktorý ho
zriadi na území svojej diecézy. Ak sa rozrastie, ak má svoju dynamiku, tak
potom postupuje do Vatikánu a je to hnutie takzvaného pápežského práva.
Takže v tomto zmysle hnutie dá sa povedať desiatku rokov fungovalo so
schválením diecézneho biskupa. Myslím si, že to napätie bolo medzi
samotným zadefinovaním tohto hnutia, ako sa ono samo definuje a praxou,
tam nastalo nejaké trenie a zriaďovateľ, alebo ten, ktorý dáva schválenie,
biskup Baláž, považoval v súčasnosti za osožné, aby tú činnosť v tej podobe
ako sa prezentovala nedoporučil, ba priam na území svojej diecézy zakázal."
Čo teda hovoríte na jeho výhrady, v rámci ktorých sa takto rozhodol?
Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: "Biskup Baláž, ako
viem, tiež prežil niekoľko rokov v blízkosti zakladateľa, to bola skupina,
ktorá sa prejavovala obrovským dynamizmom, modernosťou v tých časoch konca
60. a potom celú tú druhú etapu totality, 70., 80. roky. Neraz sa vyjadril,
že s mnohými kňazmi má veľmi dobré skúsenosti, napokon viacerí vyučovali v
seminári a preto sa viem vžiť do jeho kože, že bol vo veľkej dileme ako
nepoškodiť to čo tam bolo dobré, hlavne teda dobrá vôľa, možno neraz
premrštená, ale určite nie zlá a zároveň určité extrémy, ktoré predsa len
pôsobili negatívne a on, ktorý zodpovedá za celok, tak má veľmi ťažkú
úlohu a ako aj v svojom rozhodnutí má veľmi rozsiahly, podrobný úvod, kde
sa snaží vyzdvihnúť a prínos najmä členov, ktorí, v tom čase ešte nebolo,
to hnutie neexistovalo, ale ktorí veľmi obetavo pracovali, ale zároveň
teda uzatvára, že v tých napätiach nevidel východisko a bol nútený tento
krok spraviť."
Dobre. To už sa vlastne dostávame aj priamo k činnosti a vôbec obsahu
neformálneho hnutia Nazaret a teraz si teda, predtým ako do toho vojdeme,
povedzme viac informácií o hnutiach Nazaret a tiež Betánia.
Beňovci
Kto sú Beňovci a čo robia ich hnutia?
Spočiatku neformálne hnutie Nazaret založil salezián Ján Beňo v 50. rokoch
minulého storočia ako reakciu na snahu komunistického režimu zlikvidovať
cirkev a hodnoty, ktoré reprezentovala. Venoval sa najmä vysokoškolskej
mládeži a neskôr rodinám, ktoré si prví členovia založili. Dnes k hnutiu
patrí približne 50 kňazov a asi 200 rodín. Charakteristickou črtou hnutia
je silné postavenie duchovného vodcu v ňom. Hnutie absolutizovalo názor
pápeža Jána 23., ktorý povedal, že ani najmenšiu vec nepodnikne bez rady a
schválenia duchovného vodcu. V praxi to zachádza tak ďaleko, že vodcovia
rozhodujú o tom, čo si má rodina kúpiť, kde má žiť a kde má byť otec
zamestnaný. Prirodzeným a správnym miestom ženy je podľa hnutia rodina,
starostlivosť o deti, ktorých by malo byť podľa možností čo najviac. Pri
riadení života rodín sa kňazi hnutia Nazaret odvolávajú často na z
kontextu vytrhnuté slová biblie a interpretujú ich doslova. Inštitút
Betánia je organickou súčasťou hnutia Nazaret. Jeho členky v súčasnosti
pracujú na Slovensku, v Čechách, v Poľsku a na Ukrajine. Zameriaval sa na
rodiny, v ktorých bolo potrebné podporovať manželskú jednotu a dôslednú
kresťanskú výchovu detí. Druhou oblasťou pôsobenia členiek je mládež.
Poskytujú jej pomoc pri poznávaní svojho osobného povolania do manželstva,
k zasvätenému životu alebo u mužov povolania ku kňažstvu.
Hnutie Nazaret
Založil salezián Ján Beňo v 50.-tych rokoch 20. storočia
Venoval sa najmä vysokoškolskej mládeži a rodinám
Dnes k hnutiu patrí: 50 kňazov a asi 200 rodín
Charakteristickou črtou hnutia je silné postavenie vodcu
nič sa nedeje bez schválenia duchovného vodcu (pápež Ján 23)
súčasťou hnutia Nazaret je aj Inštitút Betánia
Duchovný vodca rozhoduje o živote rodín:
ako má prebiehať starostlivosť o deti,
že v rodine má byť čo najviac detí,
čo majú deti študovať,
kde má byť obec rodiny zamestnaný...
Čiže navonok zdá sa veľmi prospešná činnosť pre svoje okolie, aj tie idey,
ktoré boli pri vzniku celého hnutia ešte za dôb bývalého režimu sú
mimoriadne zmysluplné a zaujímavé, avšak takéto zastreté pozadie v
úvodzovkách povedané. Ako to vnímate vy?
Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: "Nie je to
ojedinelý jav v dejinách a v živote cirkvi. Obyčajne nová myšlienka si
nájde najskôr spontánnych zástupcov, ktorí sa s ňou stotožnia, žijú a v
istom momente je potrebné určitým spôsobom ju inštitucionalizovať a tam je
to obyčajne prvá kríza keď nie vždy sa to zvládne. To, čo tí ľudia
spontánne na to prišli, neraz ako svoj duchovný objav, rozhodli sa tak žiť
slobodne a potom sa potrebujú zadefinovať a tí noví, ktorí prichádzajú,
neraz sú oslovení štýlom života, ale neprešli tým trebárs 5, 10, 15-ročným
vývojom, ale hneď sa im povie - keď chceš ku nám patriť, napríklad nebudeš
pozerať televízor, hoci viem, že to jadro prišli na to postupne, že
napríklad zistili, ten televízor ma oberá o veľa času, ja sa ho zrieknem,
najskôr cez ... a postupne prišli k tomu štýlu. Ak ho nevnucuje človek
druhému, niečo, aj v cirkvi, aj v spoločnosti je to slobodná voľba.
Samozrejme keď sa to stanoví ako kritérium a zvlášť pre ľudí, ktorí
nedorástli do toho rozhodnutia, tam to začalo podľa mojej skúsenosti robiť
napätie a problémy. Takisto ja si pamätám napríklad tie mnohé diela, ktoré
don Beňo písal v 50. rokoch, celý cyklus duchovných cvičení, knihu
meditácií Deň čo deň, to kolovalo po celom Slovensku. To nebola len nejaká
úzka skupina radikálna, ale naozaj v tej dobe to bolo niečo, čo naozaj malo
vietor v svojich plachtách, bolo to niečo moderné. Ja som tam prežil veľmi
radostné a krásne detstvo, množstvo zážitkov, hier, tábory sme robili. Mne
to vyznievalo ako cirkev mladá a svieža. Kdesi pri tom inštitucionalizovaní
a možno snahe, aby to, čo tam kdesi bolo ako silný náboj, sa neroztratilo,
tam nastala silná väzba. Potom možno tí, ktorí prezentovali tú ideu,
nepoznali ducha, dávali len predpisy a v tom prípade už potom nastalo aj
vo výchove samozrejme, aj postavenie muža, keď pozeráme texty hnutia aj
súčasné, spred pár mesiacov od autora, tam hovorí o rovnakej dôstojnosti.
Môžem zacitovať: "vzťah k žene prejaví predovšetkým vypočutím jej názoru a
poradením sa s ňou vo všetkých spoločných záležitostiach". Ale v praxi ak
sa mužovi dá prílišná váha, tak vieme, že to zostane pri tej prvej časti,
pretože svätý Pavol hovorí, žena nech je podriadená mužovi, ale muž
Kristovi. A keď sa to kdesi v polovici prestrihne, že len žena má
poslúchať muža, samozrejme, že tam už nastáva potom napätie. Ďalej by som
povedal, že aj v slovenskom povedomí pod pojmom Beňovci sa neraz označujú
ľudia, ktorí ani s hnutím Nazaret, Betánia, nemajú nič spoločné. Občas je
to česť pre samotné hnutie, že každý kto je v niečom radikálny a aktívny,
je označený Beňovec, občas každé vybočenie z normy, som to o mnohých
kňazoch počul, ale to je určite Beňovec, lebo robí to a to, a nakoľko
poznám, tak nemali s týmto hnutím nič spoločné."
Možno by bolo zaujímavé povedať, do akej miery na Slovensku, alebo aj
možno v okolitých krajinách, lebo sa spomínalo, že členky hnutia Betánia
vlastne sú ženy, ktoré pracujú v podstate vo všetkých krajinách, ktoré sú
na okolí, v Česku, Slovensku, Maďarsku, že nakoľko sú rozšírené, koľko
kňazov a potom zároveň aj teda tých rodín k nim dnes patrí.
Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: "No, to je široký
rámec vplyvu, aj don Beňa, hlavne jeho kníh, ktoré boli vtedy veľmi
zriedkavé, počuli sme slovo pánovo, hovor pane, tvoj sluha počúva, z nich
rozjímali vlastne na Slovensku všetci v tých 80. rokoch, aj rehoľníci, aj
kňazi, ktorí sa formovali v seminári ... Tam nebolo, že ja som Beňovec,
preto čítam alebo meditujem z tejto knižky. To samozrejme po revolúcii sa
tak rozplynulo, tí čo boli tak voľnejšie viazaní, tak buď sa včlenili do
farských spoločenstiev alebo žijú svoju charizmu v reholi a zostala len tá
úzka skupina. Don Beňo to definoval, že celé tie roky pripravuje kvas, že
momentálne nemôžeme pracovať verejne, doširoka, tak pripravme kvas. A tam
kdesi bola možno tá škoda, že keď sa príležitosť naskytla, aby ten kvas,
lebo kvas sám o sebe je bezvýznamný, tak ako hruda soli v polievke je
veľmi nepríjemná, musí sa rozplynúť, a oni sa uzatvorili. Už som to
naznačil, že takmer všetky hnutia, ktoré v cirkvi sú, prechádzali takýmto
krízom rastu, či fokolaríni, alebo iné hnutia. Tam je veľké riziko, aby sa
nezačali uzatvárať do seba. Tá iskra, tá pôvodná charizma, ten duch, ktorý
naozaj mal čo povedať, keď sa uzavrie, to je ako dynamit, alebo sila
elektrická, alebo benzín. Keď niečo ťahá dopredu, je to pozitívne a keď sa
to umelo uzatvorí, tak je to deštruktívne."
Život Beňovcov podľa jasných pravidiel
HOSŤ: Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska
Áno. Ja by som na chvíľočku prerušil náš rozhovor, pretože sme o krátky
rozhovor požiadali aj mladého človeka, ktorý bol spolu so svojimi rodičmi
členom hnutia Nazaret. Tu sa možno potvrdzuje aj to, čo hovoríte vy, že
mnohí ľudia vstúpili, ale po nejakom pochopení odtiaľ odišli a nechali
toto za sebou ako svoju históriu. Tak si vypočujem slová tohto mladého
muža a snáď pochopíme aj trošku viac.
Natočené:
Juraj Latečka, bývalý člen hnutia Nazaret: "Hnutie ako také sa predkladalo
členom hnutia ako jediná správna cesta, ktorú môžu žiť na tomto svet. To
znamená, že akékoľvek spoločenstvo s inými ľuďmi, ktorí by mohli poskytnúť
širšie pohľady na svet, na cirkev, sa pokladali za prekážajúce kontakty,
ktoré nie sú vhodné pre nikoho z hnutia. Izolovanosť v hnutí Nazaret
spočívala v každodenných veciach denného života, ako napríklad zákaz
nosenia riflí, alebo dievčatá nemohli mať sukne určitej dĺžky, len
napríklad pod kolená a dlhšie, potom zákaz chodenia na kúpaliská. Mali
sme, my sme doma nemali televízor vôbec, za čo som sa cítil istým spôsobom
taký neuznávaný, že som nepoznal filmy v škole napríklad. Potom neskôr, keď
som sa dostával hlbšie do tohto hnutia, už keď som vyrástol, keď som sa
osamostatnil, tak to boli ďalšie veci, ako napríklad vzťah k bohu, kde
bolo veľmi jasne definované, že to čo mám robiť v živote musí byť božia
vôľa. Čiže nebol tam zreteľ na to, čo chcem ja v živote, čo chcem
dosiahnuť ja, ale na to, čo je božia vôľa, ktorá podľa môjho názoru nebola
častokrát božia vôľa, ale vôľa práve predstaviteľov tohto hnutia. Postupne
ako som rástol, som sa vlastne dostal do školy, aj do zamestnania v
Bratislave, kde som vlastne spoznal trošku širšie obzory ako mi boli
predkladané v hnutí, som pochopil, že boh nie je presne taký ako mi
hovoria v hnutí, že je to aj boh lásky, nielen boh prísny ako mi to bolo
prezentované. Som si začal uvedomovať aj ďalšie veci, ktoré som konal
istým spôsobom automaticky, lebo keď som vyrastal, tak som nedostával
práve túto možnosť voľby sa rozhodovať, ale bol som do toho postupne
vťahovaný a postupne som žil tieto veci úplne spontánne, bez rozmýšľania.
A práve táto odlúčenosť istým spôsobom mi poskytla taký čas na
rozmyslenie, čas na všimnutie si niektorých vecí, ktoré som začal
pokladať, že sú naozaj zlé a išiel som s týmito pochybnosťami práve za
svojím kňazom, ktorý ma mal na starosti, za svojím duchovným vodcom ako
sme ich volali a som mu ich v takej kamarátskej atmosfére predložil. A
bolo mi povedané, že buď zmením názory alebo odídem. Tak bolo mi jasné, že
ak mi tu v tomto neponechávajú slobodu, ak mi v tomto nevysvetlia niektoré
veci, tak naozaj tu nemám čo robiť. Keď som odišiel z hnutia Nazaret, bolo
to samozrejme veľmi ťažké, lebo som bol vedený k tomu, že máte kontakty len
v hnutí alebo v tom spoločenstve. Keď som odišiel, ostal som v podstate
sám, lebo nikto z hnutia so mnou nechcel komunikovať. Potom som pochopil,
že naozaj ak má byť priateľstvo len o vzájomnom spoločenstve a nie o
vzájomných myšlienkach, názoroch, tak je v tom naozaj niečo zlé. A preto
som istým spôsobom prežíval tých pár rokov, ktoré som z hnutia preč, ako v
očakávaní, keby toto naozaj skončilo. Naozaj som rád, že sa k tomu cirkev
odhodlala, zrušiť toto hnutie takouto oficiálnou cestou, lebo naozaj si
myslím, že ľuďom to narobilo veľa škody a nie až toľko osohu ako by to
malo."
Takže aj na základe takéhoto osobného príbehu skúste vy povedať ako ste to
vnímali. Rozprávali sme sa o vzťahu medzi vlastne tými duchovnými vodcami,
tými kňazmi a ich farníkmi takpovediac. Ako to je?
Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: "Tam podľa mňa
nastalo pnutie vnútorné a zdroj mnohých napätí a ťažkostí pre mnohých
členov keď sa to inštitucionalizovalo ako dalo by sa povedať paralela
rehole, aj keď tam vstupovali celé rodiny. Oni sa zaviazali k určitému
štýlu, čo nie je jediná cesta cirkvi, ale môže byť aj v cirkvi také niečo,
ale tam potom sa nerozlišovalo to, čo v reholi je spovedník, ktorý rieši
vnútorné problémy a vnútorné motívy a predstavený, ktorý rozhoduje o
praktických veciach. Napríklad ja môžem dostať veľkú chuť kúpiť si nové
auto. Keď idem na spoveď, tak poviem spovedníkovi a sa ho pýtam nie, či to
je lepšie, ale že či náhodou ma neovláda lakomstvo a či ... Čiže hľadám
vnútorné a skúmam vnútorné motívy a spovedník mi pomáha rozpoznať či
skutočne je to auto potrebné, či tam nie je len nejaká márnivosť. Ale keď
potom ten istý spovedník je aj duchovný vodca a vonkajšie fórum, že
rozhoduje kúp - nekúp, tak samozrejme tam už na to nemá právo, zvlášť keď
teda ten človek to vnútorne neprijíma. Aj keď oni sa zaviazali rešpektovať
to vedenie vnútorné aj vo vonkajších rozhodnutiach, ale predsa len iné je,
keď je niekto členom rehoľného inštitútu, je iné keď žije tá rodina
praktickým životom. Takže tu kdesi to bol taký vnútorný zádrheľ, ktorý
často narobil problémy a navonok si myslím to bola práve tá izolovanosť.
Aj kardinál Racinger v niektorých svojich dokumentoch a napokon pri
svetovom stretnutí hnutí, myslím v 98.-om alebo deviatom pápež povedal
jednu dôležitú vetu - hnutie je natoľko od ducha svätého, nakoľko napomáha
farskú pastoráciu. Teda keď je to čosi špecifické pre službu celku, je to
dobré. Akonáhle je to niečo uzatvorené, tak je to negatívne. Ešte aj
kardinál Ratzinger hovorí, že aj keby členovia hnutia, nemyslí len na
Nazaret samozrejme, boli sami o sebe aktívnejší kresťania, iniciatívnejší,
nemajú sa považovať za lepších než tí bežní farníci v spoločenstve, do
ktorého patria."
Áno. No a keby sme šli vlastne ešte hlbšie do toho, ale to ste vy
naznačili v rámci aj tých vonkajších záležitostí, hovorilo sa o tom, že ja
neviem, na tri rodiny mala byť jedna práčka, keby sme išli k tomu
praktickému životu, tak ako ste to naznačili, alebo že tie spomienky
ohľadom televízneho prijímača, že vlastne ten nebol potrebný, ale dokonca
kvôli vlastne účasti v hnutí deti museli odísť zo školy, keď dostali
tvrdenie, že boh nepotrebuje diplom a najmä povedzme v oblasti ako bola
ekonomika, právo a tak ďalej. Takže to sú už veci, o ktorých by niekto
mohol hovoriť ako o porušovaní ľudskej osobnej slobody, že vlastne to
zachádza ešte ďalej ako oni možno si pôvodne mysleli.
Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: "No iste, tak keď
je to takto podané a ak to aj niektorí tí členovia hnutia takto podávali,
tak samozrejme, že to už presahuje ich právomoci vonkajšie. Vnútorne
človek sa môže rozhodnúť, prečo ... vnútorné rozhodnutia. Tu kdesi bolo aj
to dlhodobé napätie medzi biskupom Balážom a biskupskou konferenciou, že
tak zakladateľ hnutia, don Beňo, ako viacerí, tvrdili teoreticky a sa aj
odvolávali na svoje vnútorné dokumenty, že to tak nie je, lebo v tých
dokumentoch to tak nestojí, čo je pravda, ale nechceli pripustiť, že v
praxi niektorí členovia hnutia, hlavne duchovní vodcovia sú to
pápežskejšie ako pápež, alebo beňovskejšie ako Beňo, by som to aplikoval
na slovenskú situáciu a toto aj viedlo vlastne biskupskú konferenciu
postupne k takému zdržanlivému postoju. Lebo keď niekto tvrdí, že nerobí
chyby, už to je podozrivé. A biskupi nemali istotu, že sa odstránia, keď
sa nepriznajú a tu kdesi to napätie medzi teóriou a praxou vlastne sa
stupňovalo a biskup Baláž videl teda riešenie momentálne v tomto
radikálnom rozhodnutí. Ja by som inak bol veľmi nerád, aby to dobro, ktoré
tu bolo, to čo sa naozaj za veľkých obetí vykonalo, načisto zapadlo. Keď si
zoberieme, v Českej republike ovocie tej totality, nejaká tá šťava hodnotná
zostala a sa posúva ďalej, by bolo takou myslím si, že túžbou nielen mojou,
ale mnohých, ktorí aj z toho hnutia odišli, povedať si, tak to čo je dobré
nech pokračuje, čo tam bolo dobré nech to nezanikne, bola by to škoda, ale
aby sa podarilo nejako radikálne vyčistiť od toho, čo tam naniesla buď
falošná horlivosť, tá je niekedy veľmi nebezpečná, človek keď je, to ako
keď matka je príliš založená na svoje dieťa a nedopustí, že urobilo chybu,
tým pádom ho ozaj nevychovala správne."
No, čo sa týka rozhodnutia pána Baláža a takisto aj toho čo hovoríte vy, evidentné je, že na Slovensku je cirkev s tým stotožnená a takisto to podporuje ako bratislavsko-trnavská arcidiecéza, tak aj košická, tu sú vyjadrenia zástupcov oboch.
Telefonát:
Ľudovít Pokojný, tajomník arcibiskupa Jána Sokola, Trnava: "Jeho excelencia mons. Sokol, arcibiskup metropolita, berie na vedomie, že mons. Rudolf Baláž, banskobystrický biskup, dekrétom zrušil kanonické schválenie hnutia Nazaret vo svojej diecéze. My súhlasíme teda s rozhodnutím pána biskupa Baláža. Ako sme hovorili, jedná sa o schválenie z jeho strany, zo strany vedenia banskobystrickej diecézy, no a tým pádom iba táto diecéza ho mohla odvolať. Samozrejme je to hnutie, ktoré tak ako každé iné bolo sledované arcibiskupským úradom. Keďže pán biskup Baláž uvidel a zistil skutočnosti, ktoré nie sú dá sa povedať podľa teda cirkevných zákonov, tak sa rozhodol zrušiť toto hnutie a my ho naplno podporujeme."
Mons. Juraj Kamas, hovorca košickej arcidiecézy, Košice: "Pán arcibiskup mons. Alojz ... sa plne stotožňuje s rozhodnutím pána biskupa Baláža. V našej arcidiecéze hnutie nemá toľko veľa buniek ako v ostatných diecézach a práve dneska som s ním rozprával, tak on si myslí a verí, že kňazi uposlúchnu rozhodnutie pána biskupa a budú normálne ďalej spravovať farnosti pod autoritou svojho diecézneho biskupa. U nás pokiaľ som informovaný, tak sa jedná iba o dvoch kňazov. Nakoľko ich poznám mám to presvedčenie, že uposlúchnu rozhodnutie. Pokiaľ by neuposlúchli, potom sa budú zvažovať postupy, ktoré sa uplatnia. Ale na 99 % som presvedčený, že s tým nebudú žiadne problémy."
Pán Gavenda, máme čas uzavrieť túto reláciu, ja by som to snáď len doplnil otázkou, že dnes je evidentné, že viacero kňazov spolu s Jánom Beňom budú pokračovať ďalej v tej činnosti, ktorá bola im dnes oficiálne zakázaná spomínaným dokumentom. Aj na základe toho, o čom ste tu vlastne uplynulú polhodinu hovorili, o význame aj historickom, aj spoločenskom hnutia Nazaret, ako sa s tým katolícka cirkev vysporiada? Pretože bez ohľadu na to aké bolo rozhodnutie, tá práca ich bude určite nejakým spôsobom pokračovať.
Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: "Tak práve títo kňazi často zdôrazňujú, že ...., kde je biskup, tam je cirkev, takže bude to pre nich veľká skúška aj šanca vyznať túto vieru. Myslím si, že práve tým oficiálnym zrušením stratia tú autoritu, že hovoria v mene celej cirkvi. Samozrejme určité základné požiadavky sa tam spájali s celou náukou o cirkvi a oni ako kňazi budú ich naďalej uplatňovať. To je ale veľmi dôležité, aby vo vnútri tých, ktorí boli na nich veľmi vnútorne naviazaní, aby sa dokázali začleniť do tej všeobecnej cirkvi, teda do života farnosti a to dobré čo si z toho kontaktu načerpali, aby si to vytriedili, aby v tom pokračovali, čo je dobré, veď tam boli meditácie a iné veci, ktoré sú všeobecnou cirkevnou praxou a možno aby sa o čo skôr, tak by som to uzatvoril, o čo skôr sa dokážu akosi vysporiadať s tým, čo bolo také premrštené a zachovajú si jadro, môžu zachrániť aj tú podstatu hnutia, ktorá spočiatku bola veľmi pozitívna a dobrá."
Zdá sa, že to by bola určite najlepšia cesta. V každom prípade veľmi pekne ďakujem pán Gavenda za dnešný rozhovor, aj za to, že ste teda prišli a rozprávali o tejto veci. Dovidenia.
Marián Gavenda, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: "Dovidenia."