Košice, 22.12.2004Vážený pán šéfredaktor!
V časopise Markíza, v čísle 48/2004, zo dňa 22.11.2004 bol uverejnený článok Juraja Martinyho pod názvom "Spoveď kňaza".
Tento článok v nás vyvolal rozčarovanie nad tým, ako rafinovane je možné prekrútiť pravdu a neprávom pošpiniť dobré meno ľudí i inštitúcií. Už po prvom prečítaní článku je jasné, že je písaný tendenčne, uvádza mnohé polopravdy a v niektorých častiach vyslovene klame. Článok podáva svedectvo kňaza o situácii v seminári. Tým, že nehovorí iba o sebe, ale vo veľkej miere aj o iných, odkiaľ sa berie presvedčenie, že daný kňaz podáva pravdivé informácie o celkovej situácii v seminári ako aj v katolíckej cirkvi, bez toho, aby sa to overilo?
Daný článok je teda jednostranným pohľadom na veci, pričom neberie do úvahy širšie súvislosti a aj sila argumentov je pri hlbšom pohľade nepresvedčivá. Článok je ladený viac emocionálne, vášnivo a subjektívne než triezvo a objektívne, ako by si to novinárska etika vyžadovala.
Hneď v úvode sa tvrdí, že život v kňazskom seminári je "zahalený rúškom tajomstva."
V súčasnosti však študujeme na teologickej fakulte, kde sa počas prednášok denne stretávame s ďalšími študentmi, chlapcami a dievčatami, ktorí sú percentuálne vo väčšom počte. Títo I teda majú dostatočný priestor na to, aby poznali náš život a my zároveň máme dostatočný priestor pre komunikáciu s ľuďmi, ktorí sa nepripravujú na kňazstvo. Okrem toho sa trikrát do
roka koná deň otvorených dverí, počas ktorého si ktokoľvek môže prezrieť priestory seminára a porozprávať sa so seminaristami. Záujemci o vstup do kňazského seminára tu dokonca môžu stráviť celý víkend a reálne tak vidieť život v seminári.
Tiež nie je pravdou, žeby niekto vstupom do seminára stratil slobodu, ako to uvádza údajný kňaz Peter. Každý, kto prichádza do seminára vie, že je tam istý program, ktorého cieľom je príprava na kňazstvo. Ak však niekto v priebehu formácie zistí, že takýto život je pre neho ťažký alebo neprijateľný, môže kedykoľvek odísť a nikto mu v tom nebude brániť. Iná situácia je napríklad v armáde. Odtiaľ vojak nemôže jednoducho odísť a režim je tam omnoho prísnejší ako v seminári.
Prirovnanie vychádzok k nariadeniu KGB je prinajmenšom dehonestujúce. V našom kňazskom seminári nikdy neplatilo, že na vychádzku museli ísť spolu minimálne traja seminaristi. Je pravda, že sa odporúča nechodiť na vychádzku sám. Ide tu však o to, aby sme sa, ako budúci kolegovia, lepšie spoznali a spriatelili. Nikdy sa to ale striktne nevyžadovalo, ani nekontrolovalo.
Tvrdenie kňaza Petra (je on vôbec kňaz?), že "množstvo kňazov sa potajme stretáva so ženami" je príliš zovšeobecňujúce. Je veľmi odvážne na základe skúsenosti vlastného zlyhania tvrdiť niečo o ďalších takmer 400 ľuďoch (počet kňazov v Košickej arcidiecéze). Rovnako neprípustné je aj tvrdenie: "z môjho okruhu známych má každý nejakú aférku za sebou, a kto nemá, je najskôr homosexuál." Takýmito tvrdeniami očierňuje a v očiach ľudí zhadzuje mnohých kňazov, ktorí svoje záväzky berú naozaj vážne a zodpovedne.
Zaujalo nás aj vyjadrenie sexuológa Jaroslava Zveřinu, že cirkev má problémy so sexuálnou výchovou. Katolícka cirkev v otázke sexuality má veľmi jasnú náuku. Vo vyjadrení sa uvádza viacero nepresností. Múdrejšie by bolo najprv si náuku cirkvi preštudovať a až potom o nej rozprávať.
Na margo ,jednopohlavného prostredia a problémov so stretávaním sa so ženami" by sme znova mohli poukázať na už spomínanú skutočnosť štúdia na fakulte, kde sú prítomní aj ďalší študenti, medzi nimi chlapci a dievčatá. Každý deň zároveň máme čas na vychádzku, kde sa môžeme stretávať so svojimi známymi a kde je tiež priestor pre mnohé aktivity, ako je práca s deťmi v detskom domove, v rôznych ústavoch, práca s Rómami, bezdomovcami, väzňami a pod. Okrem toho sme takmer 5 mesiacov v roku mimo seminára na prázdninách. Za dlhodobý pobyt v jednopohlavnom prostredí by sme považovali napríklad vojakov v ponorke, ktorí sú preč od civilizácie dlhšie obdobie. Seminár nie je inštitúcia, ktorá človeka úplne odreže od okolitého sveta.
Čo sa týka prípadu "otca spovedníka", ktorý údajne pohlavne zneužíval seminaristov, je treba upozorniť, že ak si je niekto vedomý, že bol spáchaný trestný čin sexuálneho zneužívania, je povinný oznámiť to polícii. My si takéhoto prípadu vedomí nie sme. Ak má niekto v tomto smere nejaké dôkazy, nech ich predloží polícii a nech neočierňuje katolícku cirkev a kňazov fiktívnymi príbehmi. Okrem toho sa na takého kňaza automaticky vzťahuje z cirkevného hľadiska trest, ktorý mu zabraňuje pokračovať vo vykonávaní jeho kňazskej služby.
Vieme, že podobnými článkami sa veľmi dobre získavajú čitatelia, ale nemôže sa to robiť na úkor dobrého mena a dobrej povesti iných.
Vážený pán šéfredaktor!
Článok "Spoveď kňaza" do značnej miery kritizuje náš Kňazský seminár a v mnohých bodoch sa vyjadruje k životu nás - seminaristov. Je to však veľmi jednostranný a plytký pohľad. Preto Vás žiadame o zverejnenie tohto listu v časopise Markíza ako nášho stanoviska k spomenutému článku podľa platných právnych predpisov.
V mene seminaristov Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach
Štefan Kaňuk, Martin Novotný, Andrej Krivda
Kontakt:
Štefan Kaňuk, Kňazský seminár, Hlavná 91,04203 Košice; tel.: 055/6836 111
Kňazský seminár sv. Karola Boromejského
042 03 KOŠICE, HLAVNÁ 91
Telefón: 055/683 611 Fax: 055/622 7134 E-mail: kske@ktfke.sk
Košice 12.12.2004
Vážený pán generálny riaditeľ a šéfredaktor Ľubomír Belfi
Som rektorom kňazského seminára v Košiciach a preto by som chcel reagovať na článok "Spoveď kňaza o celibáte" z čísla 48/2004.
Ako šéfredaktor schválili ste článok, ktorý ublížil mnohým dobrým ľuďom. To, čo dal na papier Váš redaktor, odráža nízky život a prázdnotu, ktorú sám prežíva. Jeho správy sú ako keby sa prebudil zo stredoveku a začal naháňať bosorky. Ak by to napísalo moslimoch, musel by sa skrývať, aby neprišiel o život, no o kresťanstve môže písať čokoľvek a pritom si mysli aký je veľký! Niet jedného pokrsteného medzi Vami, ktorého by sa to tiež dotklo? Za peniaze si kúpite spoločníkov aj spolupracovníkov, ale nie priateľov.
Dvanásť rokov pracujem ako redaktor časopisu Duchovný pastier a nie je ľahké robiť dobré články. Ešte ťažšia je práca s ľuďmi, ktorí sú vo formácii a majú rôznu výchovu. Mnohí to nezvládnu a odídu, niektorým odporúčame zmeniť smerovanie svojho života. Aby boli pripravení na reálny život, vytvorili sme pastoračný rok, keď po treťom ročníku odchádzajú do praxe. Sú to námety na mnohé dobré články. Dvaja strávili rok praxe na Sibíri v Rusku ako laickí pracovníci, jeden bol v Kazachstane a dvaja na Ukrajine vo farnostiach. Niekoľkí boli v USA pri slovenských benediktinoch, kde pracovali vo farnosti s bezdomovcami a v škole. Niekoľkí boli v Rakúsku, švajčiarsku, Taliansku aj v Maďarsku. Majú rôzne skúseností zo života Cirkvi vo svete. Jeden z nich strávil rok na Aliaške, ďalší pracovali vo farnostiach Čiech a na Slovensku, aby hodnoverne poznali realitu .života, ktorý ich čaká. Traja z nich po roku pracovali u Mariana Kufu v Žakovciach S ľuďmi, ktorí sú v núdzi a ďalší ako ošetrovatelia na geriatrii pri starých a nemocných. Počas štúdia venujú sa vozičkárom, deťom z detského domova, väzňom, Rómom, postihnutým a pripravuje sa projekt s charitou. Títo mladi ľudia si zaslúžia obdiv a podporu, aby vydržali cestu, na ktorú nastúpili. Sú medzi nimi absolventi vysokých škôl: právnik, lekár, ekonóm. Muži, ktorí boli ochotní znovu sadnúť do školských lavíc. Ak je človek neveriaci, určite to nepochopí, ale ak Vám aspoň trošku ide o pravdu a spravodlivosť, o slobodu a demokraciu ktorú hlásate, prečo ju beriete iným. Keď pred niekoľkými rokmi išlo o TV Markízu, títo chlapci podpisovali petíciu, aby sa TV zachovala. Teraz dostali od Vás úder pod pás a obliali ste ich studenou vodou. Mnohí sa zobudili a za to Vám môžem len poďakovať. Ale osočovanie na verejnosti je trestné. Ak sú nejaké problémy, riešime ich doma. My Vám neradíme, akú smernicu mate vytvoriť. Prečo nejaký redaktor ,il.) si myslí, že má právo zasahovať do cudzích záležitosti a rozumie tomu, čo ani nevidel a ani neskúsil. Ak sa rozprával s chlapcom, ktorý neakceptoval informáciu a musel odísť zranený, prečo neobjektivizoval tieto vyjadrenia, veď ďalších sto sa mohol opýtať na ich názor? Chcel škodiť a Vy ste ho v tom podporili. Ale to je na cti utŕhanie. Každý súd vypočuje obidve stránky, no Vy nemáte záujem písať objektívne a pravdivo. Určite Vám sa to vráti ako bumerang vo Vašom živote, lebo ste pošpinili nielen človeka, ale aj Cirkev a Boha.
Našu inštitúciu navštívil pápež Ján Pavol II., tiež prezident, predseda vlády, predseda Národnej rady Slovenska, mnohí poslanci a ďalší vzácni hostia. Nie je to kruté a primitívne, že Vy ste bez návštevy pošpinili a naklamali na ľudí, s ktorými ste sa nikdy nestretli? Ak je vo Vás aspoň trošku cti, navrhujem osobné stretnutie.
Vážený pán šéfredaktor. Ako rektor pošpinenej inštitúcie žiadam od Vás satisfakciu a adekvátnu nápravu a ako redaktor korektnú reakciu a kolegiálnu odpoveď.
ThDr.Jozef Ondovčák PhD
rektor seminára
markíza
Meno a priezvisko: ThDr. Jozef Ondrovčák PhD, rektor seminára
Adresa: Kňazský seminár sv. Karola Boromejského, Hlavná 91 PSČ a mesto: 042 03 Košice Dátum: 27.12.2004
Predmet: Odpoveď na Váš list
Vážený pán rektor,
Reagujem na Váš list zo dňa 12. 12. 2004, ohľadom článku v týždenníku Markíza (48/2004).
Uvedený článok hol o výpovedi človeka, ktorý opísal svoje skúsenosti počas štúdia v seminári. Poukázali sme tým na skutočnosti, o ktorých sa hovorí menej, respektíve sú zatajované. Vôbec tým neboli zovšeobecnené tieto skutky a znevažovaná činnosť seminára ako inštitúcie.
Úlohou médií je upozorniť aj na takéto príbehy a vziať si z nich ponaučenie. Výchova je nielen o pozitívnych príkladoch, ale aj negatívnych javoch.
Želám Vám vo Vašej náročnej práci veľa úspechov.
S úctou
Ing. Ľubomír Belfi
generálny riaditeľ
