Odborné stanovisko k mediálnemu pôsobeniu vo veci „Triptychu".Osoba biskupa Mons. Rudolfa Baláža sa v poslednom období stáva stredobodom mediálnych atakov, ktoré smerujú k zníženiu jeho osoby ako morálnej autority a k zníženiu jeho dôveryhodnosti v širšom rozsahu. Súvisí to s jeho postavením v trestnej veci „Predaja Triptychu", v ktorom je stíhaný obvinený Ing. Ivan Lexa pre trestný čin zneužitia právomocí verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zákona.
Do popredia sú dávané okolnosti, ktoré sa týkajú toho, že predaj nebol schválený presbyterskou radou, ako aj toho, že biskup Mons. Rudolf Baláž neposkytuje súčinnosť pri zaobstarávaní písomných dôkazov tak, ako ich vo svojej výpovedi pred súdom označil.
K veci treba uviesť, že súd vyzval biskupa Mons. Rudolfa Baláža na zabezpečenie tých „záznamov z ekonomickej rady a presbyterskej rady", kde sa prejednávala otázka „Triptychu". Zároveň súd uviedol, že skutkové okolnosti jeho svedeckej výpovede „možno overiť aj tým spôsobom, že zástupca informovaný o činnosti ekonomickej rady a presbyterskej rady (kňazskej rady) písomne potvrdí, či na zasadnutí týchto orgánov bola podaná požadovaná informácia (súhlas k predaju obrazu „Klaňanie sa troch kráľov")". Takto formulovaná požiadavka súdu bola alternatívne členená na dva spôsoby a každý samostatne mal overiť a preukázať existenciu súhlasu s predajom „Triptychu" v týchto orgánoch. Z takejto dikcie je nepochybne rovnocenná každá alternatíva spôsobu preukázania súhlasu s predajom.
Súdu bolo reagované tak, že skutkové okolnosti boli deklarované formou vyjadrenia kancelára kurie a zároveň notára kurie presným opisom situácie zasadnutia presbyterskej rady, kde bol súhlas vydaný. Týmto bola splnená požiadavka súdu v druhej alternatíve, čo bolo považované za definitívne uzavretie tejto skutočnosti, aby súd ju mohol využiť ako dôkaz pri posudzovaní veci. Na prekvapenie následne s odstupom viac ako jedného mesiaca súd smeroval ďalšiu žiadosť biskupovi Mons. Rudolfovi Balážovi, kde opätovne žiadal písomné záznamy z „ekonomickej rady", na ktorej mala byť otázka „Triptychu" prejednávaná. Takáto požiadavka bola v rozpore s pôvodnou žiadosťou súdu, kde súd požadoval buď záznamy alebo overenie svedeckej výpovede biskupa Mons. Rudolfa Baláža osobou informovanou o činnosti presbyterskej rady. Následne bolo reagované tak, v súlade so skutočnosťou, že písomné podklady sa na Biskupskom úrade nenachádzajú od doby vykonania domovej prehliadky Slovenskou informačnou službou. Pokiaľ by súd nebol pôvodnú požiadavku smeroval ako alternatívnu, bola by odpoveď súdu obsahovala informáciu, že doklady nie sú, ale svedecká výpoveď zodpovednej osoby potvrdzujúcej schválenie predaja k dispozícii je.
Poznajúc presný časový sled požiadaviek súdu a našich odpovedí na dožiadanie môžeme jednoznačne konštatovať, že sme súdu vždy v celom rozsahu a riadne poskytli také informácie, ktoré od nás požadovali.
Celá mediálna kampaň je namierená proti biskupovi Mons. Rudolfovi Balážovi tak, že z kontextu sú vytrhnuté len niektoré skutočnosti, iné boli preskočené a celkový obraz je dávaný do polohy, že biskup Mons. Rudolf Baláž je osobou nedôveryhodnou, lebo stále mení svoje vyjadrenia „už po tretíkrát". Pravda je však taká, ako sa uvádza v tejto časti a vyplýva z obsahu listov, ktorými prebiehala komunikácia medzi súdom a biskupom Mons. Rudolfom Balážom. Ak ktokoľvek akýmkoľvek spôsobom tvrdí iné, tak uvádza len časť niektorých otázok, tieto nevhodne spája a tieto vytvárajú také spojenia, ktoré dávajú nepravdivý obraz o správaní sa biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Toto treba odmietnuť a zároveň vysvetľovať, lebo sa domnievame, že predpokladaným cieľom kampane je zastrieť podstatu konania iných osôb, ktorých trestnosť správania je predmetom súdneho konania. Biskup Mons. Rudolf Baláž nie je objektom súdneho konania, je len svedkom a mal objasniť jediný fakt, či predaj „Triptychu" bol legálny.
Je jednoznačné, že „Triptych" patril cirkvi, cirkev prostredníctvom biskupa Mons. Rudolfa Baláža bola oprávnená s ním disponovať a zásah štátu bol protiprávny. Toto je celá pravda a inak sa vnímať nedá.
V Banskej Bystrici, dňa 23.11.2004
Spracovatelia:
JUDr. Dagmar Vavreková, advokátka
JUDr. František Vavráč, advokát
