„Zreteľný ideologický zámer zničiť už aj samotný význam manželstva sa skrýva za podnecovaním homosexuálnych párov, aby si svoje zväzky dali vyhlásiť za "manželstvá",“ hovorí Claudia Navariniová, profesorka na Škole pre bioetiku Pápežského athenaeuma Regina Apostolorum. „Nedávny Svetový kongres rodín v Mexiku varoval pred rizikom, ktoré občianska spoločnosť podstúpi, ak bude tolerovať alebo podporovať homosexuálne zväzky. Takéto zväzky sú proti prírode a ľudskej dôstojnosti ako aj proti inštitúciám spoločnosti ako sú rodina a manželstvo,“ vyhlásila prof. Navariniová. Potom citovala nedávne hlasy zákonodarcov v Massachusetts, ktoré požadujú zmeniť ústavu štátu a uznať v nej homosexuálne zväzky ako zákonné občianske zväzky, pričom sa manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy.
„Napriek tomu, že tento návrh vyvolal rozhorčenú reakciu hnutí homosexuálov, ktorí by chceli, aby sa ich zväzok uznal tak ako heterosexuálny zväzok s rovnakými právami a zodpovednosťou, a odvolávali sa na zásadu spoločenskej a právnej rovnoprávnosti a nediskriminovania v sexuálnej oblasti,“ povedala profesorka pre Zenit.
„Avšak rodina má veľmi presne vymedzený prirodzený charakter, ktorý je základom usporiadaného občianskeho spolunažívania, a ako taká napomáha harmonický psychický a etický rozvoj človeka. Založenie rodiny nie je iba zväzok medzi ľudskými osobami, ale manželstvo sa chápe ako zväzok muža a ženy v jednote výlučnej a nerozlučiteľnej lásky, štrukturálne otvorený životu. Tento názor vyplýva z čestného skúmania ľudskej reality, platnej pre všetky ľudské bytosti.
Sexualita má v skutočnosti biologický základ vyjadrený vo fyzických a komplementárnych rozdieloch medzi mužom a ženou, ktorí súhlasia so sexuálnym aktom i jeho následkom - počatím. Táto komplementarita obsahuje psychickú, citovú, intelektuálnu i duchovnú štruktúru. Stabilita manželského zväzku okrem toho tvorí úrodnú pôdu pre plnenie úlohy výchovy človeka. Nič z toho samozrejme nie je možné homosexuálnym párom, ktoré z psychicko-fyzického hľadiska vstupujú do neprirodzených vzťahov a sú vo všeobecnosti plytké, promiskuitné a neschopné mať a vychovávať deti vrátane adoptovaných.“
V súvislosti s týmto posledným aspektom prof. Navariniová potvrdila, že psycho-evolučná nerovnováha v deťoch je teraz už známa a vyplýva z neprítomnosti sexuálnej bipolarity. Citovala pritom správu Amerického kolégia pediatrov Homosexuálne rodičovstvo – Je čas pre zmenu? Ďalej zdôraznila:
„Museli by sme si položiť otázku, prečo majú homosexuálne páry taký záujem dosiahnuť právnu rovnoprávnosť svojich zväzkov s manželstvom práve v čase charakterizovanom rastúcou tendenciou nahrádzať manželský zväzok voľným _spolunažívaním_.
Tento úmysel je evidentne ideologický s cieľom oslabiť, rozbiť a finančne odstaviť už samotný význam manželstva jeho deformáciou jednoduchými simuláciami a tak zničiť rodinu, realita ktorej neúprosne hlása radikálnu pravdu o človeku. Preto zákonné uznanie homosexuálnych zväzkov alebo ich zrovnávanie s manželstvom by znamenalo nielen schválenie úchylného správania s dôsledkom jeho premeny na model prítomný v súčasnej spoločnosti, ale aj zatemňovanie základných hodnôt spoločného dedičstva ľudstva.“
Na záver sa profesorka vyjadrila, že tí, ktorí prispievajú k spoločnému dobru s rešpektovaním dôstojnosti homosexuálov, by sa mali ubezpečiť, že sa pritom kladie veľký dôraz na nenahraditeľné základy spoločnosti usporiadanej tak, aby vyhovovala prirodzenej povahe človeka v zmysle Božieho plánu a prirodzených zákonov.
