Pohreb potrateného dieťaťaŽiaden cirkevný dokument nezakazuje pohreb potrateného dieťaťa, a som presvedčený, že neexistuje kňaz, ktorý by z tohto dôvodu niekedy odmietol pohreb.
Vážená televízia Markíza,
so záujmom som si pozrel reláciu Na telo 22.6.2003, v ktorej pán Pavol Hrušovský vysvetľoval postoje KDH v značne medializovanej otázke interrupcií. Moderátorke pani Puškárovej nemožno nič vytýkať, čo sa týka ostrosti a priamosti otázok, ktoré mu kládla, veď je úlohou novinárov, aby išli politikom "pod kožu".
Pani Puškárová sa však v tejto konfrontačnej diskusii dopustila vážnej chyby. Pri kladení otázok viac ráz zopakovala s úplnou suverénnosťou tvrdenie, že Cirkev odopiera pohreb a sviatosti potrateným deťom. Pán Hrušovský na dané tvrdenie nereagoval, po niekoľkonásobnom zopakovaní tvrdenia moderátorkou napokon odpovedal, že v niektorých krajinách sa pochovávajú. To, že sa k tomuto tvrdeniu nevyjadroval, je pochopiteľné. Veď nie je predstaviteľom Cirkvi, ani odborníkom na pastorálnu teológiu. Pani redaktorka si neuvedomila, že má pred sebou politika, pôvodnou profesiou právnika. I keď existujú politici, ktorí sa sami považujú za odborníkov vo všetkom, musím vyjadriť obdiv pánovi Hrušovskému, že sa nenechal zatiahnuť špekulatívnymi otázkami moderátorky do oblasti teológie a medicíny, kde on odborníkom nie je.
Avšak ešte vážnejšou profesionálnou chybou moderátorky, než jej stotožňovanie predstaviteľov politických strán kresťanského zamerania so samotnou Cirkvou, je jej vyššie spomenuté tvrdenie (tak výrazne opakované), že Cirkev odopiera pohreb a sviatosti potrateným deťom. Verím tomu, že sa nejedná z jej strany o zlý úmysel, ktorým sa verejnosti predloží klamstvo podľa hesla, že sto ráz opakovaná lož sa stáva pravdou, ale že je to len hrubá profesionálna chyba.
Žiaden cirkevný dokument nezakazuje pohreb potrateného dieťaťa, a som presvedčený, že neexistuje kňaz, ktorý by z tohto dôvodu niekedy odmietol pohreb.
V prvom rade si treba vysvetliť ešte jednu nepresnosť z úst moderátorky: Pohreb nie je sviatosť. Kresťanský pohreb je sväteninou, je to obrad, ktorým sa Cirkev lúči s veriacim, so svojím členom, a odporúča ho Božiemu milosrdenstvu. Zo sviatostí je najdôležitejšou krst, ktorým sa človek stáva členom Cirkvi. A preto teda i kresťanský pohreb je určený pre členov Cirkvi - teda pokrstených. Pochovávanie tých, ktorí nie sú jej členmi, jednoducho nie je v jej kompetencii. I keď aj tu je výnimka: pretože Katolícka cirkev poskytne pohrebný obrad i veriacim z inej cirkvi, ak ich vlastný duchovný nemôže prísť a ak nie je zrejmá opačná vôľa zomrelého (KKP kán. 1183 § 3).
Avšak Cirkev neodmieta pochovať ani nepokrstené deti. Cirkevný zákonník (Kódex kánonického práva) v kánone 1183 § 2 hovorí o pohrebných obradoch, ktoré Cirkev poskytne malým deťom, ktoré ich rodičia mienili dať pokrstiť, avšak zomreli ešte pred krstom. Tu sa nerozlišuje, akým spôsobom a kedy - pred narodením alebo po narodení - dieťa zomrelo.
A čo sa týka potratených detí, v kánone 871 cirkevný zákonník vyslovene prikazuje, že potratové plody, ak sú živé, majú sa podľa možnosti pokrstiť. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že už ako pokrstený, má plné právo na cirkevný pohreb. Poznámka "ak sú živé" sa týka toho, že mŕtvemu už nemožno udeliť krst, ale i v takom prípade ho možno pochovať na základe vyššie citovaného ustanovenia.
Tu by teraz mohla zaznieť otázka: "A čo potratené deti, ktorých rodičia ich nemali záujem dať pokrstiť? Týmto sa teda pohreb upiera!"
Do istej miery môžeme povedať, že áno, pretože na cirkevný pohreb (podobne, ako aj na iné cirkevné úkony) majú právo len pokrstení veriaci, ďalej katechumeni (to sú tí, čo sa pripravujú na krst) a nepokrstené malé deti veriacich rodičov.
To je cirkevný obrad. Ale Cirkev hovorí o pohrebe aj všeobecne, ako o úkone milosrdenstva: "S telami zosnulých treba zaobchádzať s úctou a láskou vo viere a nádeji na vzkriesenie. Pochovávanie mŕtvych je skutkom telesného milosrdenstva." (Katechizmus Katolíckej cirkvi, bod 2300) Tu sa hovorí všeobecne o telách zomrelých, nielen o telách pokrstených. Čiže úlohou každého kresťana je prejaviť milosrdenstvo voči blížnemu tým, že s jeho telom bude zachádzať s úctou, a to v sebe zahŕňa aj jeho pochovanie.
Viete si však predstaviť reakciu novinárov, liberálnych politikov a časti verejnosti, keby niektorý kresťan, či dokonca kňaz, vybral z kontajnerov na "biologický odpad" potratových kliník telíčka potratených plodov, a išiel ich s úctou pochovať? Zrejme nejedna žena, ktorá si uplatnila svoje "právo na slobodné rozhodnutie", a zbavila sa nechcenej záťaže, by naňho podala žalobu za neoprávnené zaobchádzanie s tým, čo "je jej". Vidíte, do akej absurdnosti to môže prísť?
Preto prosím, aby sa pani Puškárová, za svoje ohováračské tvrdenie voči Cirkvi, vo Vašej televízii riadne ospravedlnila.
Tiež žiadam, aby Vaša televízia v rámci objektívnosti informovania dala priestor vyjadriť sa k danej téme predstaviteľom a odborníkom z Katolíckej cirkvi, aby za ňu nehovorili nekompetentní - politici a novinári. (Konkrétnu osobu na Vaše požiadanie vymenuje buď trnavský arcibiskup Ján Sokol, alebo predseda KBS František Tondra.)
Verím, že Vaša televízia dokáže svoju nezávislosť na liberálnych politikoch a svoju objektívnosť. Pre dobro občanov a v službe pravde.
S pozdravom
Mgr. Marián Vojtko, rímskokatolícky kňaz v Myjave
(OBSAH LISTU NIE JE OFICIÁLNYM VYJADRENÍM KONFERENCIE BISKUPOV SLOVENSKA, redakcia TK KBS)
